Táááák...to sú slová, ktoré sa nie práve moc často počujú. A keď ich niekto vysloví, ostatní si myslia, že je to blázon. Alebo šprt.
Ja ich vyslovujem a to nie som ani jedno z toho. Blázon? Možno tak do lásky. Šprt? To už vôbec nie. Skrátka to v škole milujem.
Aj keď až teraz, keď som na výške. Strednú a základku som nemusela, ale výška...to je o niečom inom.
Po troch mesiacoch na brigáde, kde som strávila takmer každý deň, vrátane víkendov, mi škola pripadá ako krásne vykúpenie. Veď čo. Odchodím si pár cvičení, pár prednášok, potom zložím zopár skúšok a je to. Nič ťažké. A stále nové veci.
Brigáda, alebo možno pre iných už aj práca...to je ubíjajúce. Stále to isté (ak nerátam tých zopár šťastlivcov s kreatívnou a pre nich zábavnou prácou).
Teda poviem vám, dnes som mala na krajíčku. Krajíček od vybuchnutia. Všetko mi liezlo na nervy. Dokonca aj ľudia okolo mňa...skrátka všetko a všetkých by som najradšej poslala niekam.A čakajú ma posledné dva dni. Chvalabohu. Ale aby ste si nemysleli, že sa len sťažujem...mám asi najlepšiu šéfku na svete...preto sa k tejto brigáde stále a stále vraciam. Ale ku koncu už akosi nevládzem a nervy pracujú. Ako dnes.
Ale za mesiac škola. Fakt sa teším. Teším sa na nové veci. Na nový rozvrh a možno na nových spolužiakov.
No skrátka, ja školu milujem.
PS: to sú terajšie moje pocity. Počkajte si tak do Vianoc ako budem nadávať, že nestíham žiadne úlohy a projekty a nech už je let .
nooooo ja som na tom stejne, tiez milujem VYSKU mam super odbor a velice ma bavi tiez sa tesim do skoly..je to vazne o niecom inom ten zivot ziadne kazdodenne stresy ako na strednej
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.