V nenávratnej tme ticho padá dážď,
každou kvapkou preruší môj sen.
Von oknom pozriem do pouličných lámp,
oni dávajú v hmle nádej v nový deň.

Slzy neprestajne stekajú mi po tvári,
je nemožné zastaviť ten lávy prúd.
Sklamanie v čakaní, nič sa mi nedarí,
chcem počuť verdikt, vyniesť súd.

Už nedovolím noci zmáčať môj žiaľ,
nech nájde si inú bábku na hranie.
Dosť bolo, diabol ktorý sa mi smial,
teraz pocíti čo je to sklamanie.

Každý úder hodín znamená meškanie,
kto príde neskoro, stratí to čo mal.
Pri rozlúčke ľútosť má trvanie,
no smútok nevráti času čo mu vzal.

Moja trpezlivosť pomaly zomrela,
so slzami na mokrých lícach.
A viera, ktorá ma zlomila,
mi s anjelom uletela na krídlach.

Zostala som sama v tieni hmly,
tvoja krv chladne ma trápila.
Nik nepresvedčí ma, že osud nie je zlý,
veď mi vzal všetko čo som ľúbila.

 Blog
Komentuj
 fotka
angel...  29. 10. 2007 21:20
pekne... sa mi to paci
Napíš svoj komentár