Smrť je podľa mňa dosť potrebná. Kebyže jej niet - tak je nás tu ako múch.
Pred pár dňami sa mi dostal do mojej schránky e- mailovej jeden fakt dosť hustý e- mail. Ani na prvý- krát som si ho nemohol pozrieť- bo to čo som tam videl bolo nič, len samá hrôza. Ako nespadol som z inej planéty, viem čo dokáže vojna ale toto bola sila. A ešte tam dali aj takú hudbu, ktorá ten dojem len viac a viac zvýraznila.
Dosť slaidov je tam o Afrike a poviem Vám- ten život by som fakt nechcel žiť. V EU krajinách si ani tak neuvedomujeme, ako nám je dobré- máme vodu, čo jesť a riešime dakedy dosť banálne problémy. Nám ide len o prestíž a peniaze.
Ale čo tie deti v Afrike- len sa to narodí a už trpí- ako sa musia cítiť ich rodičia, keď vidia svoje deti, ako im umierajú pred očami. Nie je nič horšie ako keď matka vidí svoje dieťa pred svojimi očami umierať. Tieto deti trpia vysokou podvýživou. Muchy im lezú po tele a majú z nich pretekársku dráhu. O čom to je? Čakajú len na prídel jedla a jedia takzvané „sračky“, o ktoré by som ja ani nezakopol.
Najviac ma dostala fotka, kde sa malé černošské dieťa z posledných síl snaží dostať do tábora spojencov zdialeného len 1 km od jeho osady a to len preto, aby sa mohlo najesť. Za jeho pätami však dravec už čaká na nato, kým jeho duša neopustí jeho telo.
Aké to musí byť utrpenie- vie si to vôbec niekto predstaviť čo musí toto dieťa prežívať- ja si to ani predstaviť neviem a ani nechcem. Ale jedno viem- že moje bolesti hlavy = migrény sú oproti tomu nič. Pre toto dieťa by bola rýchla a bezbolestná smrť len vykúpením.
Hoci aj najbohatšie štáty sveta dávajú humanitárnu pomoc ale ide o to, že tí imbecilný vodcovia tých štátov si viac ako 45% ponechajú pre seba a ostatné ide ľuďom, a čo to je pre takú krajinu ako je Etiopia?
Ja si osobne myslím, že narodiť sa v Afrike je kliatbou a peklom na zemi. Fakt by som tam nechcel žiť- a taká mala perlička- videl som foto, na ktorej malý chlapec pchá svoju hlavu zebre či čomu do zadku len aby niečo z nej vybral. Vlasy si umývajú tak, že keď čúrá zebra- tak sa pichnú pod prúd moču a umývajú si hlavu.
Smrť- smrť je vykúpenie z tohto skurveného sveta- bola tu a je tu a je súčasťou každodenného života.
A nakoniec, pridám ešte jednu perličku. Tú foto čo som spomínal nafotil jeden veľmi ale fakt veľmi slávny fotograf. Po vyvolaní tejto fotky sa stratil asi na 3 týždne. Nikto nevedel, čo je s ním. Až nakoniec ho našli obeseného. V liste uviedol, že sa nevedel vysporiadať s tým, čo videl a zažil v Afrike, konkrétne pri fotení tej snímky. Trpel ťažkými depresiami, nespavosťou. Ja sa mu ani nečudujem
P.S. Ako som sľúbil ADMINOVI (Azel)- tak ťa spomeniem a dúfam, že mi znovu nezmažeš blok kvôli nadávke- ak by išlo len o to, že sem chodia aj maloleté deti- tak ako nehnevaj sa- tie vedia iné reči. Už tu nie sú tie časy, keď to boli anielici na zemi.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lola8
30. 7.júla 2008 21:20
njn..ten mail som tiez videla a nebolo mi vsetko jedno .. je to proste strasne smutne a strasne krute voci nim.. a tie deti.. to sa neda ani povedat..
Napíš svoj komentár