Rozhodli sme sa ísť do krásneho malého malebného mestečka s neskutočne debilne dlhým názvom Hajdúszoboszló, keďže sme už asi 5 rokov stále chodili do mestečka Tiszaújvaros. Nikdy tam nebolo zle, ale viete: Zmena je živoť!
V prvý deň 9.8 (nedeľa) sme len prišli do Kempu. Naokolo všade samí Poliaci. Zaregistrovali sme sa rozložili stany a išli na kúpalisko. Keďže bola nedeľa, ľudí bolo ako nasrato. Bolo okolo jedenástej hodiny a miesto pre deku nebolo naozaj nikde. Nikomu neodporúčam ísť v nedeľu neskoro na kúpalisko. Zložili sme sa na také malé tvrdé miesto pri hajzloch. Upozorňujem že toto kúpalisko bolo naozaj obrovské. Najprv sme spoznali iba veľký bazén spravený ako more, potom jeden z teplejších bazénov s volejbalskou sieťou a plavecký bazén. Tie boli najbližšie a na tie vzdialenejšie sa nám nechcelo ísť pozerať. Bohužiaľ. Tak potom celý deň len v tých bazénoch.
V druhý deň 10.8 (pondelok sme išli na kúpalisko pred pol desiatou a nebol tam pomaly nikto. Proste ešte prázdne bazény a kopu miesta. Rozhodli sme sa ísť tam dozadu a tam sme našli tie bazény čo sme hľadali. Veľký bazén s vlnami, horúci bazén, menej horúci bazén, teplý bazén a dva vlažné bazény. Ja som sa rozhodla pre opaľovací deň keďže bolo krásne slnečné počasie. Rozložila som si uterák pred vlnový bazén, lebo bol urobený ako more, chápete taký vstup bez schodov a tam bolo aj miesto pre deky. Zapla som si Mp3, priniesla maľované krížovky a oddychovala. Okolo sa pristavili takí Poliaci. Boli dvaja. Boli naozaj nenápadní keď pozerali smerom na mňa. Ja som mala aspoň slnečné okuliare. Bolo to také milé sledovať ich. Zvyšok dňa prebiehal buď v bazéne alebo na deke.
V tretí deň 11.8 (utorok, mimochodom moje narodeniny som dostala darček: deň do Aquaparku. Hneď po raňajkách asi okolo deviatej sme vbehli do kúpaliska aby sme sa išli spúšťať na tobogány. So smútkom sme zistili že otvárajú až o desiatej. Tak sme si počkali a potom sme išli. Počasie nám teoreticky aj prialo, pretože bolo pod mrakom, takže tam neprišlo tak veľa ľudí. Naše prvé cesty viedli na tobogán zvaný čierna diera (tieto používané názvy sme si vymysleli my . Bol to tobogán pre dvoch na takých raftoch. Šalenota to bola. Najlepšie boli stroboskopy dnuka. Tam sme sa pustili asi 3 krát. Potom sme sa rozhodli ísť do veľkej čiernej diery. To bol taký veľký raft pre 5 ľudí. To bolo žúúúžo. Je šialené, keď vás ide tak veľa na jednom tobogáne. Potom sme išli na tobogán Nijagara. Na jednorafte sa spustíš dole spádom. Kvalitne strmím. Bola to šupa a ešte keď vás k tomu plavčíci roztočia a letíš dole hlavou to je niečo wuaw. Ďalší tobogán bola štvoršmykálka pre štyroch ľudí vedľa seba. Pretekali sme sa kto bude rýchlejšie dole. To boli rýchlosti. Potom sme išli do tobogánu Jednošmykálka. To je také ako štvoršmykálka ibaže pre jedného tiež dosť rýchle. Ďalší tobogán bol modrý. Na jednorafte sa spustíš dole zákrutami. Čistý oddych. Nieje to ani rýchle ani pomalé, taká oddychovka. Ďalší tobogán bol Twister. Dva tobogány sa preplietali rýchlo dole. Celkom ok. Ja som sa na neho bála ísť ale keď som zišla dole tak na moju reakciu tak rýchlo nezabudnú. Bolo to také precítené JEŽÍŠ! Dole pod tobogánmi bola takzvaná lenivá rieka. Sadol si si na taký raft s miestom pre hlavu a prúd ťa unášal dookola rieky. Bolo to príjemné po obede, také vytrávovacie. Poobede sme šli na tobogán žltá čierna diera. Šalenotááá maximálna. Úplne rýchlo dole tmou. Ešte tam bol tobogán biely. Občajný zákrutový tobogán, proste nuda. To boli všetky tobogány tam. Ešte dole bol detský svet a tam mali takú šmykálku a tobogánik.
Ešte vám napíšem o úchylných plavčíkoch. Neodporúčam tam ísť nejakým sexi holkám. Keď som išla dole jedným tobogánom tak sa na mňa plavčík usmieval a potom už neprestal. A už keď sa blížila záverečná a nebolo tam veľa ľudí tak sme šli na veľkú dieru. Obsluhoval to tam jeden plavčík. Spýtal sa nás niečo po maďarsky, my sme nevedeli čo tak sme len pokývali hlavou. Spýtal sa nás či vieme Anglicky. A my že hey. Tak sa nás spýtal What´s up? . Povedzte ľudia čo by ste mu na to odpovedali? ? ? Tak som mu povedala že nothing, šak nič. Na tom tobogáne vás posúval taký pás dole ktorý ovládal plavčík. On mi ukazoval že choďte dole a pritom bol ten pás zastavený. Bola som mu chrbtom, ja taká že ako mám ísť dolu. A on sa začal smiať. Ja taká že haha vtipné. A potom nás začal posúvať. No tak som sa otočila v smere jazdy. A potom som cítila jak mi niekto rozväzuje plavky. Otočila som sa a ten plavčík sa smial na plné hrdlo. Zišla som dole a povedala som si že na ten tobogán už nepôjdem. A potom furt keď som íšla hore tak sa na mňa usmievali. Tak takí sú úchylní.
V štvrtý deň 12.8 (streda) sme sa celý deň kúpali. Nebudem opisovať každú minútu, viete si predstaviť ako sa kúpe snáď S kamarátmi sme sa poobede rozhodli ísť na také bicyklové loďky. Zistila som že si môžem spraviť vodičák na takú loďku. Dosť mi to išlo. Každý večer sme išli do mesta. Opíšem to len raz lebo stále tam bolo to isté. Kolotoče, nafukovacie hrady. A lepivá stena A lanovka. To také u nás nenájdete. Spustíš sa dole takou lanovkou a ona ťa silou rýchlosti vráti naspäť. Posledný večer sa tam íšli spustiť taký 20 ročný Slováci. A ich hláška: "To som na Slovensku alebo kde keď tu každý rozpráva po slovensky? " Chodili sme jesť do jednej hotelovej reštaurácie. Mali tam výborné miešané drinky a špagety. Už tá čašníčka nás poznala. Nedoniesla nám ku špagetám lyžičku. Nevedela pochopiť čo od nej pýtame, keďže sme nevedeli po Maďarsky. Najprv nám doniesla vidličku a potom nám doniesla lyžicu. Na druhý deň nám doniesla už dve lyžice. Inak lyžica sa povie asi Konár alebo nejak tak . Inak to tam večer žije kvalitne. A brejkeri na ulici sú dokonalí. Tak perfektne brejkovali. Najlepšie bolo že som mu tam hodila 100HUF a on sa na mňa ani nepozrel. Csss . Po uliciach chodili také vláčiky na kolesách kde bolo veľa ľudí, a my sme všetkým kývali.
V piaty deň 13.8 (štvrtok) sme sa fakt celý deň len kúpali aj keď počasie bolo dosť zlé, ale v teplých bazénoch sa dá vydržať.
V šiesty deň 14.8 (piatok, posledný) sa ráno rozpršalo, do desiatej len pršalo tak sme za brutálneho lejaku skladali stany. Domov sme prišli okolo druhej a všetko sme dali sušiť.
Na záver: Túto dovolenku hodnotím za skvelú a bolo nám na nej všetkým úžasne. Môžem odporučíť Ľúúbííím ♥ ♥ ♥
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
sanik2
14. 8.augusta 2015 09:50
Ano tam je velmi pekne bol som tam tiez
Napíš svoj komentár