,,Pre pána - jána Miloš, koľko je hodín?“
,,O 5 minút 6 hodín!“
,,Čo?!!!! Veď do 7 hodín mám ešte veľa času. Chcem ešte spať!“
,,Ale! Neleňoš a vstávaj. O 7 už vyrážame. Volala krstná, že môžeme prísť skorej. A ešte nie si ani zbalená! Tak šup z postele!“
,,Dobre! Dobre! Už idem. Kde je Bruno? Pošli ho sem. Kúpila som mu včera u mäsiara veľkú kosť!“ Bruno- to je náš Bernský salašnícky pes. Je veľmi pekný, veľký, odvážny a priateľský. Aj on s nami ide na prázdniny ku krstnej.
,,Bruno, bež ku Sáre, má pre teba prekvapenie! No bež!“ Počujem z prízemia a o 5 sekúnd sa na mňa valí veľká chlpatá guľa, ktorá mi spraví rannú očistu tváre. Ale tento raz bol poslušný, lebo vedel, že mám preňho prekvapenie.
,,Bruno, zavri oči, alebo sa otoč,“ Bruno radšej zavrel oči, lebo sa mu nechcelo otáčať- bol občas lenivý ako blcha. ,,Môžeš!“ Povedala som mu a natŕčala v ruke veľkú kosť. Keď ju Bruno zbadal, hneď prestal byť lenivý a skákal ostošesť, aby mi ju vychmatol z ruky. Tento raz sa mu to veľmi dobre podarilo! Zobral kosť a hneď utekal do záhrady, kde mal narobenú svoju skládku potravín.
Chvíľu som na neho pozerala a potom som si išla do skrine pre kufor a začala som sa baliť. Najprv textil, zobrala som si pre istotu aj plavky, možno nás krstná zoberie na kúpalisko. A potom iné veci ako sú napr.: kniha na čítanie- Robin Hood, diskem s nejakými CD a ďalšie podobné veci. O chvíľku pribehol Bruno a olizoval sa na pysku, čo znamenalo, že celú kosť schrúmal. Aj on si vytiahol zubami z mojej skrine menšiu cestovnú tašku a hádzal si tam svoje veci, ktoré sú: vodidlo, obojok, náhubok, gumené hračky a 3 menšie balíčky psích granúl.
O chvíľu som bola zbalená a bežala som sa do kuchyne naraňajkovať. Mamina mi pripravila rohlík so šunkou a kakao, ako mám najradšej.
,,Dobré ráno, mami! Ako si sa vyspala?“ pýtam sa jej.
,,Ahoj, Sára! No ja som sa vyspala veľmi dobre. A ty?“
,,Ja tiež dobre, len Bruno ma v noci zobudil! Vyskočil na mňa a skoro ma rozpučil. Vieš, aký je ťažký?“
,,Viem Sára. A kde je ten nezbedník?“ pýta sa ma.
,,Niekde v záhrade. Len nech si ešte pobehá pokiaľ neodchádzame. Kde je ocko?“
,,Na dvore, vysáva auto. Veď vieš, že včera prenášal tú starú skriňu do bazára.“
Ocko- to bol náš starostlivý táta. Vždy musel byť všade poriadok, všetko muselo byť poupratané, dokonca aj toaletný papier musel byť natočený do jednej strany a keď tak nebolo, už bolo zle! Vždy sme museli byť o pol ôsmej večer v posteli, lebo na ďalší deň musíme skoro vstávať, takže som si musela všetky bezvadné filmy ktoré dávali neskoršie večer, natočiť.
Rýchlo hodím do seba rohlík, vypijem kakao a bežím do záhrady za ockom.
Ocko usilovne vysával auto a počúval volkmena, takže vôbec nezistil, že som prišla.
Idem, idem a....
,,B.........,“ nestihla som.
,,Ty si myslíš, že keď mám na ušiach slúchatká, som hluchý?“ ozvalo sa z auta.
,,Oci! Ty ma vždy odhalíš. To nie je fér!“
,,Sára, si už zbalená? Máš všetko? Kefku, pastu, fotoaparát atď?“
,,Áno, áno, všetko mám! Nemusíš byť taký starostlivý.“
,,Ja chcem byť len presvedčený, že máš všetko,“ hovorí mi, ,,zavolaj Miloša, nech sem príde. Vynesie z auta autorádio a utrie ho od prachu, keď sa nudí.“
Bežím za Milošom oznámiť mu tú novinku.
,,Miloš! Ocko ťa volá, máš ísť utrieť autorádio od prachu. Vieš, bolo mu strašne ľúto, že sa nudíš.“ som ja ale niekedy riadna sviňa.
,,Bože! Mne sa nechce. Choď ty!“
,,Ale, ale, nášmu Miloškovi sa nechce pomôcť ocinkovi, že?“ doberám si ho.
,,Buď ticho! Už idem,“ zakričal na mňa. Ja som išla zatiaľ do záhrady za Brunom. Aj ja sa nudím, ale to radšej pred ocinom nespomeniem. Tak sa idem s ním hrať pokiaľ neodídeme.
,,Bruno! Ideš si zabehať?“
,,Hav! Hav! Hav!“ s radosťou okolo mňa pobehuje.
O chvíľu nás volá ocko, že je čas odchodu.
,,Idem si hore po kufor! Bruno, poď so mnou, aj ty tam máš tašku,“ prišli sme hore a Bruno si zobral do papule svoju cestovnú tašku a odbehol ju hodiť do auta. Ešte môj kufor a môžeme ísť. Všetci sme nasadli do auta. Bruno s menším problémom, lebo pred chvíľou zožral ďalšie dve kosti a bol plný. Zavreli sme dvere a ocko vyštartoval na ulicu.
,,Ako dlho pôjdeme?“ Pýtam sa ho.
,,Asi 3 a pol hodiny,“ odpovedal mi. Naši rodičia samozrejme neostanú u krstnej s nami, ale pôjdu naspäť domov. Ocko prešiel na diaľnicu, ktorá nás dovedie do Texasu ku krstnej.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
btw nie rohlík, ale ROŽOK!!