,,Určite!!!!!!“
,,Dobre. Tak a teraz sa pokúsite vysadnúť na kone a to takto.“
Zase nám to dopodrobna vysvetľovala.
Na Katie sa mi výborne sedelo a cítila som sa na nej úžasne. Bola som vysoko a videla som na všetky strany.
,,Ideme už jazdiť?“ nedočkavo sa pýtam Kiki.
,,Počkajte, najprv vám spravím strmene.... ...áno, už môžeme ísť, poďte za mnou,“ odpovedala nám Kika. Ale veď mi ešte nevieme jazdiť. A tak tam ostávame stáť a ani sa nepohneme.
,,Čo je? Prečo nejdete? Aha! Ja truľo! Veď vy neviete jazdiť. Som ja ale zábudlivá. Jazdiť budete tak, že vôdzky si chytíte medzi malíček a ostatné prsty.
Potom popoženiete koňa tak, že slabo pritlačíte nohami brucho koňa. Nazýva sa to dať holene. A nieže ho kopnete tak silno, že sa splaší a vy sa z neho skydnete! Slabulinko,“ povedala nám.
Potom sme už konečne mohli vyraziť!
Na Katie mi bolo ako vo sne. Tak jemne sa pohybovala, že som to ani necítila. Bola som znovu sama na seba hrdá, že mi veľmi dobre išlo jazdiť. Ani raz som nezaváhala a pekne som išla za Kikou. Aj Milošovi to išlo veľmi dobre.
,,To je bezvadné!!!“
,,Kam až pôjdeme?“ spýtal sa Miloš.
,,Pôjdeme ku Čistému jazierku. Tam to je veľmi pekné. Chvíľu tam budeme oddychovať, kone si tiež oddýchnu a potom pôjdeme.“
A tak sme sa vybrali cez les ku Čistému jazierku. V lese bolo úplné ticho, až som počula muchy okolo mňa lietať. Ako si tak vykračujeme, pozerám sa na všetky strany a zrazu zostanem celá prekvapená stáť. Kúsok od nás sa pásli 3 srnky a ani si nás nevšimli!
,,Počkajte! Stojte. Pozrite sa naľavo,“ zašepkala som na ostatných.
,,Čo je?“ prekvapení sa na mňa pozreli.
,,Pozrite sa naľavo! Sú tam srnky.“
Ako sa tak na ne pozeráme, zrazu z kríkov vyletí Martin na svojom koni (škoda, že nie je biely...xixi) a všetky ich vyplaší.
,,MARTIN!“ zakričíme naňho všetci naraz, že nám vyplašil srnky.
,,Čo je?“ pýta sa nás celý prekvapený, že sme naňho naraz nakričali.
,,Vyplašil si srnky. Nabudúce prichádzaj opatrne! Dokonca psi boli poslušnejší než ty. Oni tu potichu sedeli a pozerali sa,“ poviem mu a ani trošku nie som nadšená, že prišiel. No, troška by sa tu aj našla.
,,Aha. Tak prepáčte. Nevedel som, že sú tu srnky. Keby som vedel, nevyplašil by som ich.“
,,Ále, nič sa nestalo. Možno ich ešte niekedy uvidíme.“
Tak sme sa pobrali ďalej na prechádzku spolu s Martinom. Psi šťastne okolo nás pobehovali a váľali sa v lístí. Martin nám ukázal ako sa cvála. Keď som to zbadala, myslela som si, že to je ľahké a tak som to skúsila. Len čo sa Katie dala do cvalu, hneď som z nej spadla rovno do lístia, ktoré bolo pri chodníčku. Našťastie sa mi nič vážne nestalo, iba som mala dobre poodierané obe kolená a dobre som si buchla hlavu, takže stavím na to 3 doláre, že tam budem mať veľmi dobrú hrču. Oprášila som sa a horko ťažko som vysadla naspäť na Katie. Keď som ta slávnostne vysadla, pobrali sme sa cestičkou cez les ku Čistému jazierku. Už som sa nevedela dočkať, kedy sa tam dostaneme.
,,Ako je tu krásne! Všetko je také tiché. Ten potôčik si krásne žblnkoce. Vzduch je veľmi čistý,“ prerušila to nádherné ticho Kika. ,,Mám pravdu, nie?“ pýta sa nás.
,,Áno, máš.“ pritakala som. ,,Kedy budeme pri Čistom jazierku?“
,,Už sme tu, Sára! Vidíš, to jazierko tam ďalej? To je ono!“ Odpovedala mi a ukazovala na druhú stranu lesného chodníčka. Rozprestieralo sa tam pomerne malé, ale pekné a veľmi čisté jazierko. Labute a divé kačky si tam nerušene plávali a žaby, ktoré čaptavo vysedávali na leknách, si veselo kŕkali. Po stromoch sa naháňali strakaté a červené veveričky, hore v korune stromu si stavali hniezda čierno-biele vtáčiky. Neďaleko od jazierka stál kopček, na ktorý sme sa vyštverali a ponúkol sa nám krásny výhľad. Hneď pod kopcom sa pásli 4 srnky a pobehovali tam divé koníky. Toto je moje najkrajšie miesto v živote.
,,Jéééj, Kika! Toto je to najkrajšie miesto v mojom živote. No nieje to tu krásne? Ešte nikdy som nevidela naživo divé koníky. Videla som ich iba v dokumentárnych filmoch. No nemám pravdu, Kika?“
,,Áno, máš. Teraz zosadnite z koní a môžeme si sadnúť k tomuto ohnisku a trochu pokecáme,“ navrhla kika.
,,Mohli by sme sem prísť napríklad keď bude mať Martin narodeniny. Mohli by sme opekať a zabávať sa. Potom by sme sa vrátili domov. Čo vy na to poviete?“ Opýtala sa nás Kika. Čo ma veľmi prekvapilo. Nevedela som, že Martin bude mať narodeniny, ale škoda, že až o niekoľko dní.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
zuziicka
25. 3.marca 2008 20:02
super
Napíš svoj komentár