Sedím, hľadím do prázdna
s pocitom blázna.
Obrazovka šumivo bliká.
Kazí atmosféru ticha.
Sedím, čakám, márne dúfam.
Na nič si už viac netrúfam
iba dýchať, tupo hľadieť
a navždy sa pred svetom zavrieť.
Sedím, ležím, občas spím
Občas niečo urobím.
Občas niečo hlúpo poviem,
občas sa na seba pozriem,
no väčšinou nemám chuť žiť.
Len paplónom sa mäkko kryť.
Sedím, prosím, stále ľúbim
aj keď nik mi nič nesľúbi.
Aj keď som skôr stále sama,
vo veži zamknutá panna,
aj tak dúfam v lepší deň,
čo zaženie chmáry, tieň
a rozjasní mi obzory.
Kým všetko zlé prebolí...
Báseň číslo 2
Som sama.
Samučká ako prst
vo svete velikánov.
Hlúpy kráľ pelikánov,
čo večne nevšímavý
a pohľadmi zabudnutý
ako prvý padá.
Som sama.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
qirqi
21. 3.marca 2010 18:01
2
a ja že prečo mi pri tvojom mene stale piše, že "nejako zaspal"
4
Nikdy Nie Si Sama - ti hovorím slovami Vladimíra Mináča, ktoré sú až neuveriteľne pravdivé
Napíš svoj komentár