Objekt jej túžby sa volá Braňo. Má dvadsať, tmavé kučeravé vlasy a vždy jej tak trochu pripomínal Draka z jednej z Chrobákových kníh. Pod pojmom vždy sa myslia už celé dva roky, čo sa poznajú, presnejšie, čo Daniela tajne miluje Braňa a on zrejme ani nevie, že ona existuje.
Dnešný horoskop je pre Danielu priaznivý. Odporúča jej nabrať odvahu a vyspovedať sa zo svojich citov, pretože práve dnes je ten úžasný deň, kedy si jej milovaný Braňo, značne ovplyvnený silným postavením Merkúra, konečne uvedomí, že aj on Danielu bezhranične miluje.
Ibaže kde má Daniela tú odvahu nabrať? S tým jej už horoskop nepomôže...
Usmiata a naoko pokojná si sadá za počítač a zapína internet. Toto je jej svet. Len tu môže byť sama sebou, bez strachu, že ju niekto spozná iba tu môže prezentovať svoje názory. Iba tu môže Braňovi povedať, čo všetku k nemu cíti. Jeho mailovú adresu si zistila už dávno, ešte na začiatku svojej zaľúbenosti, keď prechádzala obdobím Jamesa Bonda, teda keď Braňa sledovala na každom kroku.
Je stále usmiata, no pokoj sa z jej tváre pomaly vytráca. Nervózne klepká po klávesnici a píše dopredu premyslenú správu, ktorú ešte asi desaťkrát zmení. Aj ja milujem pomarance...
Je to reakcia na jeho posledný blog, ktorý si prečítala len včera. Niečo o filme Mechanický pomaranč od Stanleyho Cubricka. Daniela si ten film ihneď stiahla a musela uznať, že si ju celú získal.
Odpoveď od Braňa jej prichádza takmer okamžite. Veď čo iné by sa aj dalo čakať od študenta výpočtovej techniky? Píše: To ma uprimne tesi ludia vatsinou uprednostnuju jablka.
A takto si teda píšu. Najskôr hodinu, potom dve. Okolo obeda musí ísť Braňo na prednášku. Ospravedlňuje sa Daniele a tiež sa jej pýta či by si nemohli písať aj neskôr, okolo ôsmej večer.
Samozrejme budem tu, odpisuje mu Daniela s úsmevom. V momente, keď sa chce z internetu odhlásiť, počítač zapípa znova. Ďalšia správa! Znova od Braňa! Chce vedieť, ako sa Daniela volá. A teraz čo? Čo mu má, preboha, napísať? Akýsi tenučký hlások v jej vnútri jej opatrne radí: „Napíš tam Volam sa Daniela Kralova, moj otec pracuje s tvojim a pred dvoma rokmi sme boli vsetci spolu na dovolenke v Chorvatsku.“ Ovládne sa však, nekompromisne hlások zavrhne a jednoducho vyťuká: Som Nela.
A tak sa teda zrodila Nela, Danielina najlepšia priateľka, ktorú si Braňo stále viac a viac obľubuje. Píšu si spolu celé hodiny, Braňovi vôbec neprekáža, že má pred skúškami a Daniele zasa vôbec nevadí, že ani nie o tri mesiace maturuje. Z Nely sa stala majsterka písaného slova, perfektne ovláda, ako si má Braňa celého podmaniť. Presne tuší, že je z nej celý hotový. Braňo totiž dievča ako Nela ešte nikdy nestretol. Vlastne ani Nelu ešte nikdy nestretol a chcel by to zmeniť.
A tu sa vyskytol ďalší problém. Daniela síce už celkom prekonala strach zo svojho písomného prejavu, no že by sa mala s Braňom stretnúť? Celkom sama? Niekde v kaviarni? To nie, to určite nie. Ibaže ako mu to má vysvetliť? Veď Nela v jej vnútri nemá predsa z ničoho strach...a navyše sa vie aj zo všetkého šikovne vykrútiť. Prave sa spamatavam z otrasneho rozchodu. Daj mi cas prosim, píše a Daniela sa miesto nej šibalsky usmieva.
Po ďalšom týždni Braňovho prehovárania nakoniec Daniela pristúpi aspoň na niečo. Dáva mu svoje telefónne číslo, presnejšie Nelino číslo. On jej okamžite telefonuje, no ona hovor odmieta. Najskor si len pisme.
Braňo súhlasí, veď mu nič iné ani nezostáva. Esemeskujú si takmer stále, cez týždeň aj cez víkendy, Daniela mu odpisuje aj počas vyučovania z mobilu ukrytého pod lavicou a Braňo zasa celkom ignoruje už dávno vyčerpaný paušál.
Skutočne sa našli. Braňo je presne taký úžasný, ako si Daniela predstavovala a ona, presnejšie Nela, je pre Braňa ako stvorená. Také dievča vždy hľadal, o takom sníval. Len keby stále tak tvrdohlavo neodmietala jeho pozvania...
Daniela musí uznať, že už aj Nele je to celé vrcholne trápne. Ibaže ešte nenazbierala dostatok odvahy. Ešte nie je pripravená postaviť sa mu zoči-voči. Prosim, chap ma. Píše to z posledných síl. Ak totiž bude Braňo stále trvať na stretnutí, asi mu už nenapíše.
Mobil zapípa, zavibruje a Daniela ako obarená hľadí na jeho vysvietený displej. Vcera v noci som na teba myslel. Vies, ako to myslim, ze?
Popravde, Daniela nevie, ako presne to Braňo myslí, no Nela ihneď zbystrí pozornosť, iba sa koketne na mobil pousmeje a palcom vyťuká: Ja tak na teba myslim kazdu noc.
Dvojzmyselný a erotický nádych má už zrejme každá správa, ktorú Daniela dostane a rovnaké dvojzmysly posiela Braňovi aj ona, len v Nelinom mene.
Práve rozmýšľa nad ďalšou prasačinkou, ktorá by mohla trochu rozhýbať jeho predstavivosť a skoro jej zabehne posledné sústo kebabu, keď zbadá Braňa pred sebou. Vykračuje si pomaly a nenútene, nemá sa kam ponáhľať, prednáška mu práve skončila. Daniela trochu pridá, dostáva sa na jeho úroveň a potom si aj ona len lenivo vykračuje. Keď konečne nájde vhodný rým na slovo gaťky riadne sa natrápi. Už ale vie, že jej úsilie nevyšlo nazmar, esemeska je skvelá a pri odosielaní poočku pozoruje Braňa na opačnej strane chodníka. Sleduje, ako sa jeho črty tváre uvoľnia, ako sa milo usmieva a trochu pýri.
Zastaví sa ihneď odpisuje. Aj Daniela sa zastavuje a stále ho nenápadne sleduje. Medzi nimi každú chvíľu prejde nejaký chodec, raz urečnené školáčky, raz do empétrojky započúvaný hiphoper, inokedy zasa v kožuchu odetá stokilová panička s vražedným výrazom na tvári.
Danielin mobil pípne práve vo chvíli, keď sa okolo preženie chalan na skejtborde. Si neuveritelna a ja som strasne nadrzany. Čo na to odpísmenkovať? Daniele sa trasú ruky a čosi v jej žalúdku príjemne pradie. Nela okamžite berie situáciu do vlastných rúk. Keby som tak teraz mohla byt s tebou, laskat ta a bozkavat vsade, kde si len vies predstavit... Daniele sa z tej predstavy roztrasú kolená. Dobre vie, že keby bola práve teraz s Braňom, nevládala by sa mu ani len pozrieť do očí, celá by zružovela a koktala čosi nesúvislé o migrácií veľrýb.
Jediný pohľad na Braňov koniec chodníka a je jej jasné, že vyhrala, že ho má celého v hrsti. Už mu môže povedať, kto je, tak nádherne sa usmieva na displej s jej správou na pozadí.
Pípnutie telefónu nemožno prehliadnuť. Na krátky okamih sú na ulici celkom sami a práve vtedy jej Braňo posiela odpoveď. Podozrievavo si Danielu premeria, skúmavo sa na ňu zahľadí. „Teraz, teraz mu to povedz! “ kričí nedočkavý hlások v jej vnútri. Pozrie sa na mobil a odhodlanie aj radosť z nej razom vyprchávajú. Milujem ta Nela...
„Nela! Ako si len mohla? Ako si len mohla dovoliť, aby sa do teba zaľúbil? On má predsa milovať mňa, Danielu, nie teba! “ kričí Daniela na svoje vnútro, čo jej sily stačia. Okamžite si vypína mobil aj internet a len tak tupo hľadí na čiernu obrazovku počítača. Ako len mohla byť taká hlúpa? Ako len mohla naletieť? Nela, jej najlepšia priateľka, ju oklamala a klamala ju celý čas, čo sa v nej samej zrodila. Od začiatku chcela Braňa len pre seba. Ale to Daniela nedovolí. Keď ho nemôže mať ona, nebude ho mať ani Nela.
Mobil si znovu zapína až na druhý deň. Nad správou Dnes som stretol zaujimave dievca. Zvlastne, no vyzeralo ako ty v mojich predstavach sa ani len nepousmeje. Pretoze som to bola ja, odpisuje nekompromisne a rovnako ignoruje aj silnú triašku, ktorá si ju podmanila.
Telefón zvoní. Volá Braňo.
„Prosím? “ zdvíha to prestrašene a tají dych nad odpoveďou. Čo ak jej povie, že už nemá záujem? Že by si mali prestať písať?
„Danka, si to skutočne ty? A včera si to tiež bola ty? “ vysype zo seba Braňo okamžite, zrejme dosť prekvapený, že mu to Daniela zodvihla.
„Ty vieš moje meno? “ pýta sa Daniela ohúrená tým zaujímavým obratom situácie.
„Jasné, rád spomínam na spoločné leto v Trogire.“ Jeho hlas je presne taký nežný, ako Daniela dúfala. „Myslíš, že teraz by sme sa už mohli stretnúť? “
„Ja neviem a čo Nela? “ tú poslednú otázku si nemohla odpustiť.
„Vezmi aj ju, cestou jej kúpim nejaké pomaranče.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
mernose
10. 5.mája 2009 11:38
koľká romantika na nedeľné predpoludnie
6
som rada že sa to skončilo happyendom
ja by som si Nelu asi nedokazala vymyslieť, hrozne by som na ňu žiarlila a v spanku by som ju pravdepodobne zadusila
ja by som si Nelu asi nedokazala vymyslieť, hrozne by som na ňu žiarlila a v spanku by som ju pravdepodobne zadusila
7
diky, potrebovala som nieco pekne, aby mi ta pedagogika sla lahsie do hlavy
10
Ooo, fakt dobre napísané. Ja by som to pokojne dala aj do kategórie ,,napínavé"
Napíš svoj komentár