„Ruky preč od moje dcéry! “ skríkol na Šaňa, akoby Amálku miesto objímania bil.
„Ocko, to je v poriadku, my spolu...“ jachtala zo seba Amálka a neisto sa od Šaňa odtiahla.
Otec ju zdrapil za ruku a stiahol k sebe, akoby mal Šaňo nejaký nákazlivý druh kiahní.
„Bež dovnútra! “ okríkol ju a sotil smerom k domu.
Šaňo zosadol z motorky a vystrel sa pred Amálkiným otcom.
„Nedovolím vám, aby ste sa k nej tak správali, “ povedal celkom pokojne a pozeral sa mu rovno do očí. Von vyšla aj mama. Oblečený mala iba župan. Pristúpila k dcére a objala ju okolo pliec.
„A kto si ty, že mi kecáš do výchovy, hm? ! Obyčajný feťák z predmestia. Už sa k mojej dcére ani nepriblížiš, rozumel si? “ kričal otec ako šialený a pritom gúľal očami.
„Ocko! “ kričala Amálka a pribehla k otcovi. „Ocko, prosím nie.“
A otec ju udrel.
Vôbec prvýkrát v živote. Amálka sa zatackala. Takú ranu ešte nedostala. Šaňo okamžite podišiel bližšie. Vrel v ňom hnev. Toto nedovolí. Amálke nebude nikto ubližovať.
„A čo, ty, chceš ma tiež udrieť? “ zasmial sa otec rovno Šaňovi do tváre. Naozaj vyzeral ako šialenec.
„Vezmi ju dnu, “ zakričal otec na manželku a sotil Amálku k nej. Plakala ako malá. Udreté líce ju bolelo. Bolela ju celá duša. Mama ju pomaly ťahala dovnútra a upokojovala ju. No Amálka nemohla byť pokojná. Obzrela sa na Šaňa. Zamával jej. Rozplakala sa ešte viac.
Otec Šaňovi ešte párkrát nahlas prízvukoval, aby sa už k jeho dcére nepribližoval, inak naňho zavolá políciu. Šaňo to počúval so stiahnutou sánkou a stále sa pozeral na dom, v ktorom práve zmizla Amálka. Potom, uprostred otcovho rozhovoreného monológu, zrazu nasadol na motorku a nasadil si prilbu.
„Ak sa jej ešte niekedy dotknete, to ja na vás zavolám políciu, “ povedal celkom pokojne a vyštartoval odtiaľ preč.
Amálka plakala na gauči v maminom náručí. Plakala a nebola schopná jediného slova. Dnu sa došuchtal otec, v tvári ešte stále purpurový. Podišiel do obývačky a zostal stáť vo dverách.
„Tomáš, zmizni do svojej izby! “ skríkol na syna sediaceho na schodoch so stopkami v rukách. Malý Tomáš sa neochotne postavil a o chvíľu bolo počuť, ako sa zavrel v izbe.
Amálka vstala z gauča a podišla k otcovi. Chcela sa mu hodiť do náručia a odprosiť ho, že tak veľmi sklamala jeho dôveru. Pozrela sa mu do očí. Otec od nej chvíľu bočil pohľadom, no nakoniec sa na ňu pozrel. A znovu jej jednu vrazil. Na druhé líce. Mama protestne vstala a znovu objala dcéru. Vyčítavo sa pozrela na svojho manžela. No on sa iba smial a sadol si na pohovku.
„Miesto dcéry máme teraz obyčajnú kurvu, “ povedal celkom pokojne a vyložil si nohy na konferenčný stolík.
Amálka prehltla všetky slzy, ktoré sa jej znovu nahrnuli do očí a pozrela sa na otca. Nezľakne sa ho predsa. Teraz nie. Teraz mu pekne povie čo si o ňom myslí.
„Nie som žiadna kurva. Ja Šaňa ľúbim, “ povedala potichu a stále pred otcom so sklopeným pohľadom.
„Ľúbiš? Ty ľúbiš toho feťáka? Chceš, aby som ťa vydedil? ! “ zrúkol na ňu otec, akoby mu otvorene nadávala do idiotov a šialencov.
„Nechcem tvoje peniaze. Ak máš o mne takú nízku mienku, nechcem od teba nič. Mami, pusť ma, “ obrátila sa na mamu a striasla ju zo seba. Chcela odísť do svojej izby, no otec ju zastavil.
„Kam teraz ideš? Myslíš, že už sme skončili? Tak ľahko ti to neprejde. Kde si bola? “ prešiel otec rovno na krížový výsluch a zložil si nohy zo stolíka.
„Prečo ťa to zaujíma, aj tak už máš vlastný názor na miesto môjho večerného výskytu, “ povedala drzo a to otca ešte viac naštvalo.
„Okamžite mi povedz, kde si bola. Inak už z tohto domu živá nevyjdeš, “ povedal celkom pokojne, no na spánku mu navrela obrovská žila.
„U Gréty, “ povedala Amálka bez mihnutia oka. Bude mu do očí klamať. Keď už má dostať trest, tak poriadny.
„A ako si sa dostala na motorku toho feťáka? “ opýtal sa otec zasa takým pokojným tónom, no žila na spánku mu navrela ešte viac.
„Prišiel po mňa. Len sme sa previezli po ulici. Ešte som nesedela na motorke, “ odvetila zasa tak ľahostajne. Srdce jej pri tom búšilo ako šialené, no ona sa snažila nedať to na sebe poznať.
„Takže si sa len previezla. Prvýkrát. Tu na ulici, “ opakoval otec zmätene.
V Amálke skrsol spásonosný pocit, že jej to možno prejde. Že jej otec tie výmysly zožerie aj s navijakom, že ju pustí do podkrovia s tým najľahším trestom. Ibaže sa veľmi mýlila.
„A nie je pravda, že si bola dnes v jeho byte na konci mesta? “ vyštekol na ňu zrazu a na tvári mu pohrával šialený úsmev.
Amálka nahlas preglgla. V ústach mala zrazu tak sucho.
„Nie, “ hlesla takmer bez dychu. Ten sa jej totiž zasekol v hrdle.
„Amálka, prosím, neklam nám, “ ozval sa slabý hlások z opačného konca obývačky. Bola to mama. V tvári celá bledá a na prvý pohľad unavená.
„Neklamem, “ povedala Amálka celkom potichu a boľavé líca jej zmáčala nová záplava sĺz. Vedela, že už je koniec. Že oni už dávno všetko vedia.
„Do čerta, neklam! “ zrúkol otec a už sa ani nepokúšal ovládnuť svoj hnev. „Vieme, že si u Gréty vôbec nebola, že ťa ten motorkársky bastard vzal do svojho bytu. Že si sa s ním vyspala! “
„Spala som s ním, no a čo? ! “ rozkričala sa Amálka a do mozgu sa jej nahrnula krv. Veľmi ju rozbolela hlava. „Len preto, že som ešte nikdy nemala chlapca som teraz mala čakať, kým tento odíde? Áno, spala som s ním, ľúbim ho a za nič z toho sa nehanbím.“
„Ani za to, že si nám klamala rovno do očí? “ spýtal sa otec a bolo na ňom vidieť, že dosiahol čo chcel. Dcérine priznanie.
„Nemám sa za čo hanbiť. Oproti tebe som len úbohá nula. Lebo ty vieš najlepšie, aké to je niečo pred celou rodinou tajiť, “ povedala a zaškľabila sa tak nepríjemne, ako len vedela.
„Čo tým chceš povedať? “ spýtal sa otec a trochu na tvári zbledol. Amálka trafila do čierneho. A predsa si nebola istá či sú jej domnienky pravdivé.
„Prečo nepovieš mame o tvojich problémoch v práci? Že už nemáme takmer žiadne peniaze? “ spýtala sa a bojovne vystrčila bradu.
„Odkiaľ to vieš..., vlastne, čo to táraš? “ spýtal sa otec a viditeľne sa mu zúžili zreničky.
„Drahý, je to pravda? Prečo so mi to nepovedal? “ skočila medzi nich mama a pozrela sa manželovi rovno do očí.
„Teraz tu predsa nejde o mňa! “ kričal otec, až drnčal krištáľ v sklených vitrínach. „Ide o to, že tvoja dcéra nám klamala, klamala rovno do očí. A dnes strávila večer s nejakým pochybným motorkárom v ešte pochybnejšom byte! “
„To nie je odpoveď na moju otázku, “ nedala sa odbiť mama.
„Kto vám to povedal? Kde som a tak? “ opýtala sa Amálka a slzy jej už celkom uschli. Aj bolesť z tváre ustúpila. V mysli sa jej už rodil plán, ktorý mal ukončiť všetky jej problémy.
„Čo? “ spýtali sa obaja rodičia naraz, akoby na Amálku zabudli.
„Že kto na mňa žaloval, “ zopakovala otázku, ale hlasnejšie.
„Grétin brat, tomu poďakuj, “ zasmial sa otec tak nepríjemne. „A teraz padaj do svojej izby. Porozprávame sa zajtra. Na dnes toho už bolo na mňa priveľa.“
Amálka ihneď vybehla po schodoch do podkrovia. Zabije Sebastiána. Všetko mu vykričí do tváre a dokonca ho aj udrie! Bude trpieť tak, ako trpela dnes večer ona. Hoci bola dve podlažia nad obývačkou, zreteľne počula ostrú výmenu názorov medzi rodičmi. Necítila žiadnu vinu z toho, že otca dostala do takej situácie. Veď si za to, koniec - koncov, môže sám. Jej stále káže o morálke a životných hodnotách, a pritom ich on sám porušuje. To, že nemajú žiadne peniaze, zistila celkom náhodou, keď sa otcovi potajme hrabala v peňaženke a chcela si nenávratne požičať nejaké peniaze. Tak objavila niekoľko bankových výpisov s nulou na spodnom riadku. Tak odhalila, aký je otec v skutočnosti klamár.
Zo skrine vytiahla starý školský batoh a ledabolo doňho pohádzala nejaké oblečenie. Tentoraz ale nekontrolovala či sa k sebe jednotlivé kúsky hodia. Bolo jej jedno, ako v nich bude vyzerať. Nezaujímalo ju už nič a nikto to nemohol zmeniť. Dokonca ani malý Tomáš, ktorý neisto nakukol do jej izby.
„Čo chceš? “ spýtala sa ho nahnevane a hodila po ňom jeden zo svojich vražedných pohľadov.
„Naši sa rozvedú? “ opýtal sa tichučko a pomaly vošiel do izby.
„A ako to mám vedieť? ! Pochop, mne už je všetko, čo sa týka tejto famílie, jedno! Pre mňa, za mňa, nech sa navzájom aj povraždia. A teraz vypadni, nemám na teba náladu! “ povedala zlostne a vysotila malého brata z miestnosti. Bolo je to ľúto. Nechcela naňho kričať či si na ňom vybíjať zlú náladu. No nechcela ani, aby ju neustále otravoval.
Na druhý deň bola v dome priam cítiť zvláštna a ťaživá atmosféra. Raňajky sa vôbec prvýkrát v histórií celej rodiny nekonali. Otec odišiel do práce ešte za úsvitu. Bledý a strhaný, vo svojom najlepšom obleku a bez poriadne zauzľovanej kravaty. Amálka ho pozorovala zo svojho okna. Pozorovala a potichu ho nenávidela.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
titusik
27. 4.apríla 2009 17:35
a jede sa se dáál
3
fíha, z takej romantiky v ôsmych dieloch, zrazu sa to začalo nejako komplikovať ... teším sa na ďalšiu časť...
Napíš svoj komentár