Zaklopala na dvere. Prišiel jej otvoriť Sebastián. Mal oblečené iba trenírky a zrejme práve vstal, pretože sa tváril veľmi mrzuto.
„Teba by som tu nečakal, “ povedal unudene a pustil Amálku dnu.
„Vlastne som prišla za tvojou sestrou. Je tu? “ spýtala sa Amálka a bola vrcholne vytočená. Sebastián sa na ňu tak zvláštne pozrel. V tom pohľade sa dalo čítať snáď tisíc otázok, no Amálka na to nemala čas.
„Šla niekam ešte ráno, “ povedal jednoducho a prešiel do kuchyne.
Amálka ho nasledovala ako verný tieň.
„Nevravela ti, kam ide? Je to naozaj súrne, “ povedala a vyzerala zúfalo. Chcela zo seba už konečne dostať všetky nadávky a pochybnosti, ktoré sa v nej na Grétinu adresu nahromadili za celý život.
„Nie, nevravela. Nie som jej pestúnka a mám pocit, že už je dosť stará na to, aby sa mi zdôverovala so svojimi plánmi, “ odvetil jej Sebastián nahnevane.
Amálka sa zrazu pred ním rozplakala. Sama nevedela prečo. Sebastián na ňu pozeral so stiahnutou sánkou. Zdalo sa, že sa mu ešte nestalo, aby musel tíšiť nejaké dievča. Amálka plakala ako malá a s uslzeným pohľadom sa pozerala Sebastiánovi rovno do očí.
„Ehm, si okej? “ spýtal sa celkom logicky a pristúpil k nej bližšie. Amálka neváhala ani sekundu a okamžite sa mu vrhla do náručia. Sebastián bol z toho zjavne dosť zaskočený a kostrbato hladkal Amálku po dlhých vlasoch.
„Ale no tak. Neboj sa, všetko bude v poriadku. Si vytočená kvôli tomu včerajšku? “ spýtal sa potichu a bozkal ju na čelo.
Amálka sa od neho odtiahla a utierala si vlhké oči.
„Čo o tom vieš? “ spýtala sa drzo a zabodla sa do neho pohľadom takým drsným, až to Sebastiána zabolelo.
„Nič, “ odvetil ľahostajne a znovu sa správal naoko chladne, „videl som, ako ťa večer doviezli domov policajti. To je všetko.“
„To nie je všetko. Je za to zodpovedná tvoja sestra! “ vykríkla Amálka akoby jej Sebastián ubližoval. „To ona ma bonzla.“
„Mýliš sa, “ povedal jednoducho a prešiel do obývačky, kde si zapol televízor. Amálka zasa šla za ním a postavila sa pred veľkú obrazovku.
„Ako to vieš? “
„Proste to viem. Gréta má určite mnohé chyby, ale nikdy by nezradila priateľku. A ty predsa si jej priateľka, nie? “ spýtala sa a nakláňal hlavu na všetky strany, aby videl aspoň niečo zo stupídneho programu, práve vysielaného v televízií.
„Som, ale...“ Amálka sa zrazu zasekla. Gréta je naozaj jej priateľka. Nemôže ju obviňovať z niečoho, čo iba tuší. Polícií to mohol oznámiť hocikto, veď Šaňova motorka je neprehliadnuteľná.
„Čie je to auto pred domom? “ spýtala sa a hrýzla si do spodnej pery. V jej dokonalej teórií sa objavili prvé nedostatky.
„Moje, “ odvetil Sebastián nevinne, „a teraz už uhni, chcem sa dívať.“
Amálka mu uhla spred obrazovky a sadla si vedľa neho na pohovku.
„Tak teraz už ničomu nerozumiem, “ pokrútila hlavou a pozerala do prázdna.
„A čo je také zvláštne na tom, že mám auto? “ spýtal sa Sebastián nechápavo a pozrel sa na Amálku.
„Ale nič. Čo vysielajú? “
Po dome chodila ako bez duše. Vôbec, ale naozaj vôbec ničomu nerozumela. Sebastián je ten neznámy šofér, ktorý ju stále sleduje? To ale nie je možné. Sebastián je predsa vysokoškolák, prečo by sa zaujímal o ňu, o Amálku? Sebastián by predsa nevolal na políciu, kvôli nej. Nevedela, čo si má o tom myslieť a nakoniec sa rozhodla, že si nebude myslieť nič.
Šaňovi to vniknutie na cudzí pozemok prešlo až príliš ľahko. Amálku zaujímalo, ako je možné, že hneď na druhý deň po ňu prišiel na námestie, no nevysvetlil jej to. Vraj mal jednoducho šťastie. No Amálka vedela, že aj to čoskoro skončí. Otec totiž ešte ráno nahlas penil nad tým, že toho prekliateho chalana musia z mesta vyštvať za každú cenu. A práve toho sa Amálka bála najviac. Že Šaňo zmizne z jej života a že ho už nikdy viac neuvidí. Pretože leto sa kráti. O chvíľu sa už prehupne do svojej druhej polovice. Ako to medzi nimi bude cez školský rok? Ako to bez neho celé dni vydrží? Také otázky sa jej neustále vynárali v mysli a ona odpovede na ne, bohužiaľ, nepoznala. Škrelo ju ale aj čosi iné. Zrazu zistila, ako málo a tom záhadnom chlapcovi s motorkou vie. Že ho vlastne vôbec nepozná, nevie odkiaľ pochádza, prečo odtiaľ odišiel, či takú banalitu, akou bol jeho vek. Stále častejšie a častejšie sa pýtala sama seba, s kým sa to vlastne priatelí a čo od neho ešte môže očakávať.
Vo štvrtok pršalo. Otec kategoricky odmietol pustiť Amálku von. Vraj nemusí byť z domu preč až tak často. V poslednom čase na ňu zasa často kričal. Vysvetľovala si to však jeho problémami v práci a najmä tým, že nedokáže prehrýzť jej otvorené priateľstvo so Šaňom. Pretože teraz už o ich romániku vedeli naozaj všetci. Len otec to naoko stále ignoroval, naoko ho to vôbec nezaujímalo.
Sedela teda vo svojej izbe a robila to, čo už dávno nie – pozerala sa von oknom a sledovala zamračenú oblohu. Zazvonil jej mobil. Bola to Gréta. Pýtala sa či by Amálka nechcela prísť k nim a pozerať nejaký film. Amálka sa práve chystala odmietnuť, keď vtom pred ich domom zastavila veľká čierna motorka. Amálka na ňu pozerala ako obarená. V mysli sa jej však okamžite vynoril šialený a predsa perfektný plán.
„Gréta? Hneď som u teba, “ povedala do telefónu a rýchlo vyštartovala dolu po schodoch. Len letmo povedala mame, kam ide a kedy sa vráti a bežala von z domu. Otvorila vchodové dvere práve vo chvíli, keď sa na ne Šaňo chystal zaklopať. Rýchlo ho stiahla ďalej od domu a vášnivo ho pobozkala. Bola taká šťastná z toho, že ho vidí, taká vzrušená z toho, že zasa oklamala rodičov a taká mokrá, pretože naozaj husto pršalo.
Bežala do domu naproti, rýchlo všetko vysvetlila Gréte a poprosila ju, aby ju v jej klamstve podporila a kryla ju pred rodičmi. Potom zas tak obratne vyskočila na motorku za Šaňa a spolu vyrazili do hustnúceho dažďa aj noci.
Zastavili v novej štvrti s panelovou výstavbou. Vežiaky sa na seba až príliš podobali, pred každým bola rovnaká príjazdová cesta. Šaňo zastavil pred posledným, celkom na okraji mesta. Výťahom sa vyviezli na siedme poschodie. Z Amálky kvapkala voda, bola do nitky premočená, triasla sa od zimy. V Šaňovom byte ale bolo príjemne a teplo. Vyzliekla si vlhké letné šaty, ktoré sa jej nepríjemne lepili na telo a premávala sa po byte v Šaňovom župane. Naozaj neklamal. V spálni bol na zemi pohodený veľký matrac a na ňom zopár vankúšov a prikrývok.
Šaňo stále chodil okolo nej hladkal ju, ponúkal jej niečo na pitie, niečo na jedenie a nakoniec sa jej spýtal či si ten matrac nechce ísť vyskúšať. Amálka sa nad tým iba smiala. Nebrala vážne dokopy nič, čo jej hovoril odkedy vystúpili z výťahu. V kúpeľni si trochu osušila vlhké vlasy. Šaňo ju pri tom pozoroval. Zrazu k nej pristúpil a bozkal ju. V ústach zacítila jeho jazyk a po chrbte jej prešli zimomriavky. Chcela sa od neho odtiahnuť, no za ňou už bola len chladná stena. Šaňo ju k nej vášnivo pritlačil. Najprv jej to bolo nepríjemné, no postupne sa začala uvoľňovať. Bozkávali sa neuveriteľne vášnivo, neuveriteľne vzrušujúco. Triasla sa na celom tele a nedokázala sa na nič sústrediť. V mysli sa jej vynárali stovky otázok, no ihneď zasa zmizli hlboko v jej podvedomí.
Vzal ju do náručia a odniesol do spálne. Bola tam tma. A ohlušujúce ticho. Položil ju na matrac a vyzliekol jej župan. Na tele sa jej ihneď objavila husia koža. Bola pred ním prakticky nahá. Hladkal ju po celom tele a pritom sa aj on sám vyzliekal. Prikryl ju svojím obnaženým telom a bozkával po francúzsky. Triasla sa od strachu, všade cítila príjemné šteklenie a mala pocit, že jej srdce vyskočí z hrude.
Šaňo ju stále len hladil a bozkával. Zrazu jej vyzliekol aj nohavičky. Telom jej prešiel kŕč. Medzi stehnami zacítila jeho ruku. Potom jeho panvu. A nakoniec jeho penis. Podvedome sa usmiala. Nebola si istá či je to skutočne pravda alebo len sladký sen. Otvorila oči a uvidela nad sebou Šaňovu tvár. Usmieval sa. Palcom ju poláskal po perách a potom ju vášnivo pobozkal.
„Ľúbim ťa, “ zašepkala medzi stonmi, ktoré sa jej neovládateľne drali z hrdla. Nechcela mu to povedať prvá, no už nemohla dlhšie čakať. Musí to vedieť.
„Neľúbiš ma, “ odvetil prosto a zadíval sa jej hlboko do očí, „je to len pobláznenie. Krásne a sladké pobláznenie, na ktoré nikdy nezabudnem.“
Žeby to takto skončilo?
Vymyslený príbeh
3 komenty k blogu
1
titusik
26. 4.apríla 2009 21:27
len skús!!!
3
hm krava,a preco sa neopytala preco vlastne vtedy cely tyzden nechodil?!
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Mixelle: Agáta
- 5 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 6 Hovado: Spomienky
- 7 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 8 Robinson444: Anatole France
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Derimax3: Prehovor do duše