Vedela, že v ten deň sa niečo zmení, že sa niečo stane. Cítila to vo vzduchu, čítala to v oblakoch, počula to v ozvene vlastných krokov. Preto ju to až tak nezaskočilo, už dávno vedela, že sa to stane. Že ju opustí. Čakala to.
Na začiatku ale bolo všetko iné, boli nerozluční, zamilovaní až po uši, mladí a trochu blázniví, pochabí, to určite, ale už dospelí a obaja si uvedomovali, čo od spoločného vzťahu očakávajú. Našli v náručí toho druhého lásku večnú, skutočnú a vášnivú.
Na začiatku by to asi nikto nepredpokladal. Každý očakával, že zostanú spolu. Už naveky. Že ju on opustí, to viacerým vyrazilo dych.
Ona sa však ráno zobudila sama, nevidela jeho rozospanú tvár otalčenú od vankúša, necítila jeho teplo a nevnímala jeho dotyky. Bol preč. Bol preč a ona už vedela, že sa nevráti. A keď musela sama raňajkovať aj odísť do práce, bola si tým už istá. A potom ten telefonát, ten preklaity telefonát. Radšej si mohla zabudnúť mobil. Radšej ho nemala večer nabíjať. Veď už predsa tušila, že sa niečo stane, že to príde, že ju opustí.
A potom, keď už to mala potvrdené, neplakala. Len sa zahľadela do zeme a privrela oči. Lebo vedela, že on sa už nevráti. Otriasla sa, prekonala prvotný šok a zamierila do kvetinárstva. Kúpiť veniec. Na jeho pohreb.
Vymyslený príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
lululi
3. 4.apríla 2009 20:16
také smutné...
2
ja som dostala doslova šok, keď som došla k poslednej vete... je to také smutné a pritom také krásne...
3
zaujimave ale tak je to take no ja neveim by som povedala bez pointy...aj ked ma to fakt necakany konie c
4
slusne napisane,,prijemne ma prekvapilo ten zvrat uplne na konci,aj ked je to samozrejme krasny smutny pribeh,,viac by sa mi pacilo keby o nich bolo viac napisane,,do podrobnosti,ale lubi sa mi
Napíš svoj komentár