Keď som tak raz spoznal aj Magdalénu, nemohol som tomu uveriť. Za ten čas, čo som bol ako posadnutý jej staršou sestrou, opeknela a dospela, zaokrúhlila sa na tých správnych miestach. Bolo to ako prebudenie z dlhého, skutočne dlhého sna. Magdalénka bola totiž úplne iná ako Adéla. Nesprávala sa tak vyzývavo, neprovokovala každým mávnutím mihalníc a hlavne... bola ešte panna.
Tak som sa teda zaľúbil do Magdalénky, do prostrednej sestry. Náš vzťah sa ale rodil pomaly a postupne, asi tak, ako by sa mali rodiť všetky vzťahy. To kvôli nej som sa predsa len rozhodol pre univerzitu v našom meste. Iba kvôli nej som zostal bývať doma, u rodičov, aby som ju mal stále nablízku.
Náš vzťah bol založený na rozhovoroch. Na vzájomnom porozumení a pochopení. Musela mi veľa vecí prepáčiť a odpustiť, ja som jej zasa musel dať čas. No dočkal som sa. Kdesi som čítal, že prvý bozk milencov by mal byť vystrašený a nevinný. Ja som ale nedokázal zakryť túžbu a potrebu. Túžbu po jej mäkkom tele a potrebu jej bojazlivých dotykov.
Poddala sa mi až koncom druhého semestra. Bolo to pekné. Mne sa to páčilo. Jej asi veľmi nie, videl som jej prekvapený výraz, cítil som, ako sa trhla, keď som do nej vošiel prvýkrát. Cítil som, ako sa triasla. Že jej to bolo nepríjemné.
Aj mi to potom povedala. Že to už viac nechce. Že na to ešte nie je pripravená. Keby som ju tak veľmi nemiloval, zrejme by som sa s ňou v tom momente rozišiel. Ibaže ja som ju miloval. Viac, ako Adélu. A hoci tie dve boli už na prvý pohľad neporovnateľné, bol som si istý, že Magdalénku mám radšej. Rozumel som si s ňou, aj keď nie v intímnej oblasti. Tým viac sa mi to snažila vynahradiť v iných sférach nášho vzťahu. Dokázali sme sa smiať hoci aj celé dni, páčili sa nám rovnaké veci a rovnaké veci sa nám aj nepáčili. Boli sme dokonalý pár. Aj bez sexu.
Nevydržalo to tak dlho, ako by som bol býval prial. Asi po ďalšom polroku ma to už prestalo baviť. Mal som ju rád. Mal som ju veľmi rád. No niečo mi chýbalo. Nemyslím, že to bol priamo sex. Skôr asi istota. Istota, že keby som chcel, tak ho dostanem. U Magdalénky som takú istotu nemal. Vyhýbala sa akejkoľvek intímnej chvíli so mnou. Zrejme si myslela, že by som na ňu tlačil. Mýlila sa. Netlačil by som na ňu, náhodou som sa vedel celkom dobre ovládať. Kvôli nej by som sa ovládal hoci aj celý život.
To ona bola tá, ktorá sa veľmi zmenila. Akoby ani ona sa ma nevedela, čo vlastne chce. Bola náladová a nervózna, všetko muselo byť podľa nej, v niektoré dni so mnou ledva prehodila jedno slovo, inokedy sa so mnou nebavila vôbec a vytrvalo ma ignorovala.
Keď sa v lete predávkovala liekmi, vlastne som sa tomu ani veľmi nečudoval. Samozrejme, trpel som a veľmi, no nebol som prekvapený, ako všetci naokolo. Ako moji rodičia či jej rodičia. Vedel som, že nebola v poriadku. Že sa niečo stalo. Nevedel som či som to zavinil ja, no podľa listu na rozlúčku, ktorý mi nechala, za to vraj mohla ona. Vraj nevedela, ako ďalej. A že ju veľmi mrzelo, že mi nemohla byť priateľkou, akú by som si zaslúžil.
Pochovali ju v jeden obzvlášť chladný a upršaný júlový deň. Pochovali ju do studenej, čiernej zeme a ja som plakal a plakal, ako malé dieťa.
V tej chvíli som stratil svoju druhú životnú lásku.
Pokračovanie čoskoro.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
3
koniec - veľmi nepravdepodobný
tak ľahko sa nezomiera, SMRŤ si musíš zaslúžiť.
to dievčatko si ju ešte nezaslúžilo...
tak ľahko sa nezomiera, SMRŤ si musíš zaslúžiť.
to dievčatko si ju ešte nezaslúžilo...
5
magdalenka mi moc sympaticka nebola, som zvedava na tretiu sestru
Napíš svoj komentár
a inak to je dosť smutné