Spoznali sme sa dávno, pripadá mi to už ako sto rokov. A stále sme spolu. V poslednom období bližší, ako by sme asi mali. Kamaráti na život a na smrť. Robíme to, čo chceme a čo je nám príjemné, smejeme sa všetkým za chrbtom, trochu poddvádzame, občas klameme, ale stále nám je dobre.
Chcela som ti to povedať už dávno. Ale ako ti to povedať? Ako nájsť správne slová? Ako využiť príležitosť? A kedy vôbec tá správna príležitosť nastane? A nastane vôbec? Preto radšej píšem to, čo píšem. Také zadné dvierka. Ak bude po všetkom, všetci nás budú nenávidieť a ty budeš vrcholne naštvaný a už ma nikdy nebudeš chcieť vidieť, pošlem ti tento link a ty si to (dúfam) prečítaš a pochopíš. A možno nepochopíš, ale aspoň budeš vedieť, že nič neľutujem. A ani nikdy nebudem.
Ja ani neviem, ako mám náš vzťah definovať. Je to kamarátstvo, naozajstné čistokrvné kamarátstvo? Niečo menej? Niečo viac? Je to tá Hamellova kamaláska? Alebo sme prosto milenci? Doprdele, ako to pomenovať?
Niekoľko faktov a priznaní:
1. Mám ťa veľmi rada, čo je normálne
2. Vieš ma rozosmiať za každých okolností
3. Je mi s tebou neskutočne dobre
4. V tvojej prítomnosti mi vždy srdce bije o nikoľko milisekúnd rýchlejšie
5. Keď sme sami, nevnímam ťa ako priateľa, ale ako muža.
6. Keď sme sami, som vzrušená
7. Keď sme sami, chcem ťa
8. Keď sme sami, trpím
9. Keď sme sami, nerozmýšľam
10. Keď sme sami, chcem, aby to tak ostalo
Čo ďalej? Už aj toto asi mnohým vyrazí dych. Zmietam sa v spleti vlastných pocitov, ktoré by nemali byť také rôznofarebné, asimetrické a odlišné od tých, ktoré by som chcela cítiť a ktoré odo mňa každý očakáva. Nedokážem to zmeniť, veľmi sa snažím a ty to vieš, vieš, ako veľmi chcem byť nad vecou a vieš tiež, že sa mi to vôbec nedarí, že sa neviem tak dokonale odosobniť ako ty. Nejde mi to, neoplývam tým darom a stále viac a viac sa zakopávam do myšlienok, ktoré radšej mali ostať ukryté v Pandorinej skrinke. Trochu sa hanbím, trochu plačem a veľmi, veľmi túžim. Asi je to nevhodné, neslušné, poburujúce a ty to ani nechceš počuť, či čítať.
Zobrať späť sa to už nedá. Ani to nechcem. Mal by si to vedieť. Neplánovala som to, na začiatku vôbec a dokonca ani potom nie, ešte dlho, dlho nie. Ale teraz...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.