Do jedenástej som sa tou objednávkou babrala - lebo toho bolo veľa, niečo som poplietla ja, niečo oni, ale napokon som to dala dokopy, do úhľadných balíčkov, pripravené na doručenie "zákazníkom". Potom sme boli s maminou na nákupoch.
Nič veľkolepé, len Jednota, obchod jedného kokota a potom mäsiarstvo, ktoré patrí mamininej najlepšej kamarátke (a ktorá sa do mňa hneď pustila otázkami o Martinkovi, o škole, o Martinkovi, o práci, o Martinkovi, o Poľsku a o Mirkovi - tým to zabila). Ešte drogéria, kde mi mama dala po prstoch, keď som si prezerala kondómy, a napokon nás super obchod s oblečením, kde nič nemajú a aj to nič majú predražené. Všetko som si to musela odtrpieť, no, čo je hlavné, odšoférovať. Inokedy jazdenie milujem, teraz som mala chuť namieriť s Titanicom rovno na ľadovec.
Poobede bola snaha sa učiť. Naozaj len bola. Nešlo mi to, stále mi to nejde, stále a stále. A keď som sa konečne upokojila pri filme, prišla mamina, že či ju nezaveziem do práce. Jasné, zaveziem, aspoň hneď zanesiem Avon aj krstnej, ktorá býva v dedine, kde mamina pracuje. Zastavila som pred domom a zazvonila. Zvonila som u nich asi 10 minút, vytrubovala na aute - a nič. Moji krstní rodičia sú zrejme hluchí, lebo už celá ulica mi prišla nadávať, že čo som taká hlučná, čo stále trúbim. Lebo mobil som si, samozrejme, nechala doma!
Takže krkolomná jazda pomedzi cigánske autá a decká, čo si to na korčuliach jebú po hlavnej. Jáááj, jak som hrešila, ani rádio to nevedelo prehlušiť. Došla som konečne domov, že zaparkujem a Avon zanesiem až zajtra - ale pred garážou nám zaparkoval sused. A to tak kokotsky, že ani kebyže mám Smarta, tak sa tam nevopchám nieto ešte s Titanicom.
Aaaaaaaaaaaaaaaach znovu, skoro ma tam jeblo. Vybehla som do bytu pre mobil, volám najprv Martinkovi, potom idem za susedom, nech to preparkuje, potom volám krstnej. A tá len, aby som prišla, keď už mám auto vonku. Tak zas krkolomná jazda nazad do tej rite, kde bývajú. Obyčajne jazdím rýchlo, no opatrne - teraz som šla ako šialenec, ešte som aj fakera trom vodičom ukázala.
Nasraná konečne vystupujem pred domom krstných rodičov, otvárajú mi po prvom zazvonení - potom niekoľko čachrov s objednávkou a už sa teším domov. Na prednom skle sa však ťahalo krásne biele hovno, vták, čo to spáchal ešte posmešne trónil na tujke, čo majú pred domom. Keď ma nejeblo za celý deň, nejebne ma ani teraz. Tak som len nasadla, zaradila spiatočku a elegantne drbla do tujky a pevne verím, aj do toho vtáka. Krstná sa chytala za hlavu, že tá tujka je tak stará ako ja, že ako som to mohla, krstný sa rehotal, že som si pomýlila spiatočku s jednotkou ale mne to bolo jedno. Na plný plyn som letela domov, s tikom v oku, rýchlosťou, že keby ma zastavia policajti, nedoplatím sa.
Sused si ten svoj črep už našťastie preparkoval, ale ani som ho nepozdravila, keď som prechádzala okolo neho. Radšej som išla domov, zobrala kýbeľ vody a handru a umyla som to hovno. A teraz tu sedím a prvému, čo sa mi teraz prihovorí jednu jebnem - ale smrteľne vážne!!!!!!
Ospravedlňujem sa za vulgarizmy, ale už sa mi nedá ani slušne vyjadrovať, piče tam!
Blog
Komentuj
18 komentov k blogu
1
fxx
21. 4.apríla 2010 19:48
11
17
5 hviezd pre tento clanok ... 0 hviezd tvojmu dnu neboj a riad sa heslom dnes je horsie ako vcera ale lepsie ako zajtra
18
laskykvet, to sa stava ja mavat take stvrtky aj dnesok stal za bitku
Napíš svoj komentár