Poznáte to,že Vás niečo vytočí, že by ste všetko čo vidíte roztlieskali ale neurobite to len to držíte v sebe a to len kvôli tomu, že pomáhate všetkým na okolo ale nikto to nevidí a neváži si to a Vy sa v nútri trápite a rozožierate a len premýšľate prečo nedokažete myslieť na seba ale aj tak sa to neda zmeniť stále ustupky len aby bol ten druhý šťastný ale žiadne opätovanie prečo? ked niekto myslí na seba tak si všetcia myslia áááá tá je namyslená alebo namyslený alebo im vadí, že skús myslieť na druhých ale ked exzistuje naozaj taký človek tak si to vôbec neváži.
Prečo sú ludia taký k sebe? kde je ta rovnováha? žiadna nebola a ani nikdy nebude! A najvädšia sranda je, že si to vše uvedomia až ked sa tomu človeku nie čo stane v tedy si povedia to hento pre mna spravil a hento a tamto a ja som si ho nevážil alebo nevšimol. Načo sa vzrušovať vždy to tak bolo a aj bude tý čo chcú dobre druhým maju smolu.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
georg21  14. 9. 2014 00:25
Treba nájsť rovnováhu v tom čo robíme. A naberať do seba. Nemôžeš dať to, čo nemáš.
Aby sme "nevyhoreli".
Napíš svoj komentár