U nás v meste je ich málo, a takých, ktorí sú v mojom veku, ani nehovorím. Možno piati, šiesti. Troch z nich poznám.
Nechcem zverejňovať meno, len spomínam na to, ako dávno to bolo, keď som ho naposledy počula hrať. Nemyslím na CD alebo niekde na videu na YouTube, ale naživo. Zvykol hrávať mne a mojím dvom kamarátkam. Niečo ako maličké súkromné koncerty. A my sme zaryto počúvali, ako nádherne hrá.
Jeho dlhé prsty sa prepletali po klávesách a neverila som, s akou rýchlosťou a presnosťou ich na ne kladie. Popri hre sa jemne vlnil, bolo vidieť, že hranie prežíva celou dušou. Jeho tvár pôsobila, ako by bol v tuhej hypnóze, no aj napriek tomu vylúdil z klavíra tóny, ktoré by som ja zahrala asi po 14 rokoch tvrdého každodenného cvičenia, presne ako on. Áno, hrá na klavír už 14 rokov. A to nemá dnes ani 20. Je to neuveriteľné, ale hrá fakt božsky.
Ak k tomu pridám, že keď nám hrával u kamarátky, ktorá má doma klavír starý najmenej 40 rokov, takže sa nedá ani naladiť, dve klávesy ani nefungujú. No aj napriek tomuto "handicapu" dokázal na ňom zahrať majstrovsky.
Pamätám si, že jedného upršaného dňa sme opäť zakotvili u kamarátky a on nám šiel zahrať na klavíri. S kamarátkou som ležala na pohovke a zase raz sme sa započúvali do tej krásnej melódie, ktorá akoby zázrakom vychádzala z tej veľkej čiernej veci, ktorá sa volá klavír. A jeho hranie nás rozplakalo. Viem si to vysvetliť jedinou cesto a to tak, že hral veľmi precízne, dojemne a precítene, až sa to jednoducho nedalo vydržať. Melancholická atmosféra, horiaca sviečka, vonku šušťanie dažďa, jemný úder prsta na kláves, tón preťažený citom, slzy stekajúce po tvári.
Aj vám viem presne povedať, akú skladbu hral. Hral presne toto:
Určite to mnohí poznáte z filmu The Pianist (ak nie, tak odporúčam pozrieť si, povinne! ) Presne tak, ako je to zahrané v tomto videu, tak isto to dokázal zahrať aj on. Dokonca aj teraz sa mi tisnú slzy do očí, keď ju počujem. Viem, že nám hrával ešte jednu skladbu veľmi často. Bola to Étude in C minor "Revolutionary", alebo jednoducho Revolučná od Chopina A milovala som, keď hrával začiatok z pesničky A Gothic Romance alebo z Her Ghost In The Fog od Cradle of Filth.
Ach.. už len dúfam, že ho ešte niekedy budem počuť hrať. Ale je mi jasné, že určite áno. Možno opäť u kamarátky, možno niekde na koncerte v Bratislave alebo v inom meste. Stáva sa z neho Pán umelec. A možno ho budete počuť hrať aj vy
Pre *N*, aj keď si to nikdy neprečíta..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
blackies
15. 12.decembra 2010 19:23
krásne napísané tiež viem hrať (trochu) ale som spokojná
Napíš svoj komentár