Prečo keď niekomu niečo je..nikdy o tom nehovorí a tvári sa že nič????
ja raz toto nemôžem pochopiť..najľahšie je hrať sa na hrdinov, že všetko je v najlepšom poriadku..netvrdím, že aj ja sa so všetkými mojimi trápeniami zdôverujem každému..ale od priateľov by som očakávala úprimnosť a nevyhýbavosť..
ak som Vás niečím sklamala, tak prečo to jednoducho nedokážete povedať??..prečo jednoducho na mňa nenahučíte a nenadáte mi, že som sklamala a nie som vás hodna??..
nie to vy nie ste hodni mňa..keď nedokážete byť úprimní ani len ku mne..je to smutné, ale život ide ďalej..či už v sklamaní a klamaní alebo nie..
a tak premýšľajte nad sebou..každý jeden koho sa to týka..kto koho zradil a kto je dvojtvárny..
Je to možné?
Komentuj
Komenty k blogu
1
muco22
27. 12.decembra 2008 19:45
hmmm.. je to ťažké... pravda by sa mala vždy hovoriť.. no aspoň niekomu na kom nám zaleží... ale aj ta pravda niekedy boli, a preto sa možno niekedy nevysloví nechá sa len pre seba...ale potom možno boli ešte viac.. takže ja som za úprimnosť
3
..ja si skor myslim, ze je velmi tazke schovat to co citime..mam takeho kamarata a netyka sa to toho, ze ma nieco proti mne, ale stale sa hra na niekoho, kym nie je..usmieva sa, ked mu je do placu a rozveseluje ma ked som smutna a pritom je on na tom vtedy horsie..povedala som mu, nech sa nepretvaruje, nech to zo seba pusti, ale ked sa tak uz naucil, je to velmi tazke, ja svoje pocity nedokazem skryvat, ani to, co si myslim o inych ludoch, neviem...ano, je to dobra vlastnost..ale..nie vzdy..
4
no hej je to bohužiaľ tak , ja zase keď mi niečo je tak len doma , ja ako víjdem von medzi ľudí tak proste neviem , tvárim sa akoby nič, ale pritom mi je tak isto ako doma, neviem proste taká automatika, nerobím to náročky ...
5
vies, niekedy je clovek smutny, ale preco.to ani sam neviem. takze je tazko o otm hovorit... pocity su zvlastna vec v tele...
Napíš svoj komentár