Biele mlieko sa vznáša okolo stromov.
Zlaté listy sa mi zarývajú do prstov.
A ja len preskakujem strechy, akoby sa nič nedialo.
Lietam, vrtím sa, plávam v mlieku. Topím sa.
Až kým sa nerozvidnie.
Na špičkách stromov číham ako vlk.

Nemám rada ľudí.

Vyplazujem jazyky. Ukazujem prostredníky.
Som vulgárna. Bojujem s nimi.
Pripútaná v zadnom sedadle auta. Nepoddám sa.
Cez sklo sledujem tie malé výbuchy, explózie.
V oblakoch.

A len sa smejem. Tak škaredo.


Lebo si mŕtvy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár