Áno. Raním, sáčem, plačem.
Dokonalejšiu ilúziu však nenájdeš.
/ Som iba ilúziou, ktorá ťa vtiahne a ponorí,
Zničí a ty dohoríš. Mňa to vôbec nebolí./
Nechcem byť tvojim posledným ránom
Ani najväčšou prehrou. Iba ďalšou chybou.
Už som z toho vyrástla. Aspoň som v to verila.
Prestanem utekať hneď ako ma začneš naháňať.
Vzdám sa. Len to sprav. To sa však nestane. Nikdy.
Keď prestanem loviť, nikto si ma nechytí.
Mám čakať? Ubližovať? Kričať a či len ďalej kráčať?
/ Príliš precitlivená a pri tom tak chladná.
Starám sa iba o to aby som nebola hladná./
Prestať veriť v teba. To som mala spraviť už dávno.
Si jedinou vecou, ktorá vždy naisto sklame.
V tebe sa nemýlim. Nikdy. Naozaj nikdy
A vždy ma to zasiahne rovno tam. Bolestivo.
Príde ďalšie ráno a smäd po tebe nezhasne.
Škoda, že tak rýchlo zabúdam na tie zlé veci.
Pomaly sa trýznim minulosťou.
/ Iba farebné oči dokazujú prítomnosť mojej duše.
Ľahostajnosť mojej vône sa ti dostáva do kože./
Dokonalosťou ktorá sa už nevráti.
Vyžívam sa v tom strácaní.
Vo vlastnom nešťastí. Kedysi šťastí.
Áno ja viem. Aj to. Nemusíš mi to vravieť.
Nie je to všetko tak ako sa zdá.
Chcem byť už celá. Nie polovičná.
Už nie ilúzia. Prestať sa báť. Lietať.
/ A si všetko, čo vždy keď nájdem stratím.
Za tvoje rany neustále platím./
Nechcem byť tvoje posledné ráno.
Sľubujem, už ťa nebudem pokúšať.
Naháňať. Obzerať. Chytať. Spomínať.
Aj tak zas zabudnem, zovriem dlane
A ty zmizneš. Ja sa nebudem mýliť.
Sklameš. Ja sa nepoučím.
Ani tak sa nezdržíš dlhšie ako dva týždne.
Nikdy mi nedokážeš opak.
Zas zabudnem.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.