Skrz moje pľúca do krvi
dýcham ťa viac a viac

každou sekundou cítim
ako sa moje kolená podlamujú viac
ako si môj organizmus zvyká na teba

a keď odídeš je to ako násilná smrť
každý ďalší raz si berieš väčšiu časť
zo mňa

bojím sa, čo príde nabudúce
mám sa vzdať
a pripustiť ten voľný pád?

rýchly, bolestný, krásny
mám sa pustiť?

alebo ťa prestať obťažovať,
lebo to je priskoro
lebo sme príliš vzdialený?
lebo sme v podstate
cudzinci

nič viac
prečo mi na tom tak záleží?
prečo to beriem tak
veľmi?



už ťa nechám dýchať

 Blog
Komentuj
 fotka
udy1  5. 5. 2010 12:58
don"t let it go .. "cos when it"s far away, it"s too late to cry.
Napíš svoj komentár