Skrz moje pľúca do krvi dýcham ťa viac a viac každou sekundou cítim ako sa moje kolená podlamujú viac ako si môj organizmus zvyká na teba a keď odídeš je to ako násilná smrť každý ďalší raz si berieš väčšiu časť zo mňa bojím sa, čo príde nabudúce mám sa vzdať a pripustiť ten voľný pád? rýchly, bolestný, krásny mám sa pustiť? alebo ťa prestať obťažovať, lebo to je priskoro lebo sme príliš vzdialený? lebo sme v podstate cudzinci nič viac prečo mi na tom tak záleží? prečo to beriem tak veľmi? už ťa nechám dýchať Blog 5 0 0 0 0 Komentuj