veci, čo vyvolávajú v duši prázdnotu,
milujem všetko zradné a chladné,
bojím sa života,
toho že ma nezastihne Božia milota,
Moje pocity bezmocnosti ,
to sú moje najväčšie cnosti.
Len ja sama, moj monológ v tmavej noci.
Tma strach a temno, nechcem to
Niekoho napĺňa láska, niekoho nebezpečenstvo.
Možno sú to len prázdne slová,
čo nikomu nič nevravia,
alebo sú to to ťažké balvany,
čo moju dušu ťažia?
Vpravo, či v ľavo, vydať sa mám?
Odpoveď nato, nevie ani Boh sám.
Nedokážem vyjadriť slovami čo cítim,
no pozerať sa na to snažím z výšin.
Ďalšia bezduchá noc myšlienkami preplnená,
no moja tvár ostáva ako vždy nemá.
Môže byť bolesť prítomná a stále nažive?
s jej pazúrov sa vyslobodiť neustále snažíme.
V nútri, v hĺbke duše cítimže raz to prejde, viem,
a záleží len na mne či to sama chcem.
Otázok milión, čo iných netrápia,
ale moju pozornosť stále niečím vábia.
Neviem, či chcem tento svet pochopiť,
ale kto si položí túto otázku vie ,že sa nedá vybočiť.
Tieto riadky sú môj vnútorný obraz,
ktorý zapieram deň, čo deň neraz.
Hľadám šťastie, miesto kde sa budem cítiť v bezpečí,
no viem, že pri nohách mi vysnívaný svet neleží.
Melanchólia, moja verná priateľka,tebe všetko toto píšem,
medzi dvomi extrémami sa neustále kníšem.
Je pol piatej ráno, a ja stále neviem spať,
a to neberiem nič s tých vecí, čo vo mne nostalgicky vyvolávajú strach.
Už si nechcem lámať si hlavu vecami čo nezmením
som schizotická, viem, no s tým už nič nespravím.
Mám strach z vecí, zo života, z budúcnosti,
ten milovaný pocit bezmocnosti.
Na jednej strane je melanchólia, to čo milujem,
ale ja chcem byť šťastná si stále sľubujem.
Keby mám pištoľ namierim to do osoby čo sa na mňa zo zrkadla díva,
a svoje pocity pred svetom neustále skrýva.
Som zlá, tak zlá, že si nezaslúži ma mať nikto rád...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 3.marca 2015 19:13
toto si mala spisat radsej do blogu. ako basen je to komicke
Napíš svoj komentár