A tak sa aj stalo do roka sa jej narodila dcérka,ktorá bola veľmi krásna,mala vlásky ako ebenové drevo,pleť čistú ako sneh a líčka červené ako jabĺčka.Ale kráľovná si dcérku dlho neužila,onedlho ochorela,nik jej nevedel pomôcť,kráľ nad jej smrteľnou posteľou vyslyšal jej prosbu,aby Snehulienke našiel dobrú mamu ,aby nebola sama a aby sa o ňu dobre postarala a ako to dopovedala umrela.
Dievčatko rástlo bez matky,ale keď mala malá 5rokou kráľ si doviezol z dlhej cesty novú kráľovnú bola veľmi krásna,mala čierne vlasy ako havranie krídla modré oči farby jasnej oblohy a tváričku takú krásnu a nežnú v tvare srdca.Nie je divu že kráľa očarovala svojou krásou,bola to vznešená dáma markíza,vdova po starom markízovi ktorý umrel prednedávnom a ona už sa vydala za kráľa.Keď vystúpila z koča pohladila dievčatko po krásnych dlhých vláskoch.Aká rozkošná princeznička povedala kráľovi a usmiala sa na neho,aj malá sa do nej hneď zbláznila a usmiala sa aj ona,kráľ si myslel že konečne našiel tu právu matku pre svoju dcérku.
Mala všade chodila so svojou novou maminou,brala ju do lesa ,parkov a krásnych zahrád,dievčatko bolo šťastné.Ale iba do tej doby než kráľ vážne ochorel ani jemu nevedeli doktori pomôcť.Dievčatko už malo osem rokou a bolo to jedno z najkrajších a najmilších dievčat jej veku,tváričku mala rozkošnú s ružovými líčkami a vlásky krásne dlhé čierne až po pás,ktoré nosila zviazané do modrej stužky ktorú jej viazala každé ráno kráľovná.Zrovna ju držala za rúčku a stali pri smrteľnej posteli kráľa.Kráľovná vedela že mu už veľa života nezostáva a zámok bude len jej,ale ešte si chvíľu počká kým umrie.Kráľ zrovna hovoril slabým hláskom:Moja krásna kráľovná už tu nebudem dlho postaraj sa o moju malú dcérku ,vidím že ju máš rada ako vlastnú dcéru a ona ťa má rada ako matku,vkladám opateru o ňu a výchovu do tvojich rúk,dúfam že sa o ňu budeš starať ako doteraz.Kráľovná chytila kráľa za skrehnutú ruku a sľúbila mu že s výchovou svojej dcéry si nemusí robiť starosti aj muža mu zoženie keď vyrastie,vtedy to myslela úplne vážne,že čím skorej sa tej malej zbaví tým skorej bude zámok len jej.
Kráľ umrel vo spánku,dievčatko plakalo na jeho pohrebe ktorý sa konal ten istý deň ako umrel,kráľovná ju držala pevne za ruku a milo sa na ňu usmiala a povedala jej:Neboj sa moja mala my sa o seba postaráme.
Dievča rástlo ako z vody,už mala 14rokou a nenašli by ste krajšie dievča v jej veku ako bola ona a kráľovnú to začalo znepokojovať jej krása už sa skoro vyrovnala jej kráse,ale ešte na ňu nemá,ale dúfala že je dosť veľká na to aby ešte rástla do krásy a upokojila sa a usmiala sa na svoju nevlastnú dcéru ktorá sa hojdala tak vysoko do výšin až sa jej zastavoval dych,má ju na starosti a všetci dávajú pozor že sa o ňu stará dobre,tak to musí zostať,je nedobré keď spadne :Snehulienka nie tak vysoko chceš spadnúť.
Neboj mama,odpovedala jej snehulienka:Ja predsa nespadnem.
Radšej z nej zlez a poď za mnou,vybrala som ti nápadníkov ktorý si ťa odvedú na svoj hrad,si už dosť veľká aby si si začala vyberať svojho princa ktorý si ťa v budúcnosti vezme.
Ale mňa chalani nezaujímajú mama ,či je to princ alebo obyčajný chalan je mi to jedno všetci sú hlúpi.
To nesmieš hovoriť Snehulienka máš kráľovskú krv,si krásna a od krásnej princezny sa žiada aby sa vydala správne a spojila dve kráľovstvá v jedno.
Mama je mi len 14rokov,ešte 2 roky mi daj a potom ma kľudne hneď vydaj,ešte som len dieťa,tak mi to dovoľ.
Kráľovná sa na ňu usmiala imponovala jej jej chytrosť:Tak dobre ale potom si vyberieš princa a vydáš sa za neho.
Dievča sa nevinne usmialo a pobozkalo kráľovnú.A utekalo k ružiam v kráľovskej zahrade.Zostanem aj tak najkrajšia v celom kráľovstve pomyslela si ale ako sa mýlila.
Keď dievča malo 16rokov prerástlo kráľovnú o jej krásu a o veľa,tváričky mala ako okvetné červené lístky rúže,biela pokožka bola jasnejšia,vlasy mala ešte krajšie a hustejšie jemne zvlnené do pása a tak lesklé ktoré na slnku doslovne žiarili.Všade sa hovorilo že kráľovná je nádherná,ale princezná je ďaleko krajšia a pôvabnejšia ako ona.Kráľovná nerada počúvala tie reči čo sa už šuškali aj na dvore.Začala princezne zahaľovať vlasy do závojov vraj na jej ochranu,ale tak ot nebolo,chcela zamaskovať jej krásne vlasy.Musela sa jej čo najskôr zbaviť a to tak že ju vydá za princa z ďaleka aby bola v tomto kraji zas najkrajšia ona.
Princezná mala veľa nápadníkov ale ani jeden sa je nepáčil,všetci boli z ďaleka z kade ich jej matka pozvala sem na zámok.
Mama prečo tak zďaleka ich posielaš ja chcem zostať tu v tomto kraji,určite sú aj tu princovia čo by sa mi páčili,ty cudzí z cudzej zeme sú zvláštna majú zvláštne zvyky,áno rozumejú našej reči,ale sú proste iný nepáčia sa mi.
Ale Snehulienka sú bohatý majú krásne hrady a krásne krajiny,pre teba chcem len to najlepšie ver mi moja milá,len to najlepšie.
Ja viem mama,ale ja chcem princa z tohoto kraja,milujem to tu nechcem ísť inde,chcem zostať tu.
Dobre moja milá nájdeme ti tu princa.
Poslednú dobu kráľovná nemohla spávať,ona nesmie zostať tu ,nesmie zatieniť jej krásu ,nesmie a nesmie,musí ísť preč,ale ona nechce.Zrazu jej skrsol v hlave plán.Povolala si do komnaty svojho verného sluhu.Odvedie princeznú do lesa a tam ju zabije a jej telo tam pochová a na dôkaz že tak vykonal jej donesie jej mladé srdce.Sluha chtiac či nechtiac musel vykonať svoj sľub k večeru druhý deň zobral princeznú na prechádzku do lesa,zašli hlboko,povedal nech sa princezná otočí že je za ňou na strome veverička.Princezná sa celá šťastná otočila ,ale žiadna veverička tam nebola a keď sa rýchlo otočila naspäť sluha už držal v rukách dýku s ktorou sa ju chystal bodnúť do chrbta,dievča sa zúfalo dívalo na muža ktorý ju chcel zabiť,nevedelo ani prečo ju chce zabiť.
Slečna prepáčte je mi to ľúto ste moc krásna,tak nesmiete žiť.
To nechápem ,prečo nie?
Kráľovná sa upokojovala že sa vás zbaví výdajom za princa z ďalekého kraja,ale vy ste nechceli,tak sa vás musí zbaviť,zatieňujete jej krásu.
Dievča sa rozplakalo,svoju mamu milovala vždy bola k nej milá ako ku vlastnej,ale je láska prestala keď si uvedomila že jej dcéra je krajšia ako ona.To tak bolelo,ale musela sa sa s tým zmieriť a teraz tu zahynie.
Sluha sa nemohol dívať ako to nevinné dievča plače a popohnal ju nech utečie,dievča utekalo čo jej dych stačil ešte hlbšie do lesa.Sluha ulovil srnu a vyrezal jej srdce a doniesol ho ku kráľovnej ,ktorá bola šťastná že je zas najkrajšia.
Jasne že sa roznieslo že princezná nie je v zámku a ako keby sa po nej zem zľahla ,pátrali po nej vojaci vo dne v noci,ale nik ju nenašiel.A kráľovná hrala smutnú matku ktorá stratila svoju dcéru prv milovaného muža a teraz dcéru,ľudom pri jej smútku pukalo srdce,keby len vedeli,ale oni videli len smutnú kráľovnú...
Koniec 1časti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár