Živý nemŕtvi 3 kapitola

Vianoce sa blížili a ja som bola čím ďalej tým nervóznejšia,ani som to netušila že to niekedy poviem ale rodičia mi chýbali aj staršie sestry,chcela som ich vidieť ale nemohla som.Oficiálne som bola mŕtva a to nič nezmení.Chcela som z tohoto tajného podzemného Sveta vypadnúť,ale nedalo sa.
Bola som tu uväznená navždy.Už som tu mala klaustrofóbiu a stále sa to zhoršovalo.Nič ma nebavilo ani sa baviť s kamarátkami.Mali o mňa starosť,ale nemohli nič robiť keď ja sama som nechcela aby mi pomáhali.
Už mi z toho tak hrabalo že som vymyslela plán ako sa aspoň na jednu noc vytratiť.Boli 2 hodiny v noci,všetci spali a já som sa potichu vytratila,ukradla som svojej profesorke čo nás má na starosti kľúče a rýchle som zdrhla do sveta.
Bol to skvelý pocit byť zase na vzduchu a vdychovať jeho vôňu.Aby som nebola odhalená tak som rýchle utekala do parku.V parku som si sadla na lavičku a zavrela oči,oddychovala som do vtedy než som nezačula nepríjemný smiech.Otvorila som oči a zbadala troch nebezpečne vyzerajúcich chlapov asi okolo 30tky."Čo tu robí také krásne dievča tak samé,čo keby sa ti niečo stalo,nechceš spoločnosť,mi sa o teba postaráme,dobre postaráme,to mi ver"
"Nie ďakujem ste milí ,ale viem sa o seba postarať sama."
"Počul si to Igor ona odmieta našu ponuku,že sa o ňu postaráme,asi by sme jej mali dať príučku.
"Aj ja si myslím"odpovedal Igor.
"Chalani nechcem žiadne problémy."
"Už je neskoro dievčatko,chyťte je naučíme ju ako sa má správať dáma k mužom."
Obkolesili ma a ja som nemala šancu,zavrela som oči a nechala sa viesť tými násilníkmi.Bola som bezbranná,už som to vzdávala až som započula ostrí hlas.
"Dajte jej pokoj tá dáma je tu so mnou."
Otvorila som oči a zbadala som chlapca,niekde som ho videla ale teraz si nemôžem spomenúť kde.Mal kučeravé blond vlasy a žiarivo modré oči,ktoré sú asi láskavé ale teraz svietili zlobou.
"Ďalšie dieťa ach tu je ich nejak veľa,chlapček vypadni dokým máš ešte čas."
"Upozorňoval som vás,ale nedali ste si povedať a nepostili ste ju ."
Zrazu od jeho rúk vyletela žiara ktorá ma oslepila na chvíľu,bola to jasná žiara,slnečného svetla,ale taká jasná až oslepovala,Chlapi pišťali a pustili ma a utekali preč.Ja celá v šoku som sa roztriasla a klesla k zemi,posledné čo som videla boli ustarané oči chlapca ako ma zdvíha so náručia a nesie späť do podzemia a potom už nič.
Prebrala som sa až na ošetrovni,moja profesorka ktorá ma mala na starosti na mňa s výčitkou v očiach pozerala.
"Ja vám to vysvetlím,koktala som."
Nič nemusíš vysvetlovať,je mi to jasné,tvoje kamarátky si o teba robili starosti ,tak som si na teba dala trošku väčší pozor,myslíš že si bola veľmi nenápadná keď si sa vykrádala z podzemia.Vôbec si nebola,vedela som o tebe ako berieš tie kľúče.Ako mienila si sa vôbec vrátiť?"
"Áno vrátila by som sa."
"Ono je to jedno,keby som za tebou neposlala Viktora ,tak by si sa aj tak nevrátila."
"Ja."
"Ty nič ,si nezodpovedná,som si myslela že si získala trochu zodpovednosti a že pochopíš že nesmieš tam hore,si oficiálne mŕtva,uvedom si to už konečne.Ten svet tam hore už pre teba neexistuje.Mohol ťa niekto spoznať."
"Nemohol bola noc všetci spali."
"Aké si len naivné dievča."
"Je mi to ľúto."
"To ti verím,ale tresť ťa neminie,budeš po škole 2 mesiace až do večere a tam sa budeš učiť aké je zlé opúšťať podzemie a prečo je to zlé a nebezpečné,nielen pre teba ale aj pre nás a teraz padaj na izbu."
Išla som so sklonenou hlavou na izbu a zvalila som sa na postel a preplakala celú noc.ešte že je dnes sobota....

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

17 komentov k blogu