zviera striehlo na laň

ona bez strachu čakala naň

ach ty hlúpa laň




stáli, dlho nehybne čakali

kým jeden nespraví krok,

pre oboch to mal byť osudový skok







obaja sa priťahovali ako protipoli,

stačila len iskra aby v objati boli,

iskra však neprišla a laň odišla




zviera blúdi a v samote čaká

šanca však druhá neprichádza




bez seba bludia

ale vedia

raz sa aj tak stretnú

tú hodinu šťastnú,




bola noc, luna bola uprostred neba,

všetko bolo ideálne, stály vedľa seba

žiť byť tvoriť, nič neuskutočniť,

len tak ďalej, skok a oči zmočiť




netreba tú iskru, tá už dávno zažala

už len vzplanúť a milovať sa do stála

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár