zviera striehlo na laň ona bez strachu čakala naň ach ty hlúpa laň stáli, dlho nehybne čakali kým jeden nespraví krok, pre oboch to mal byť osudový skok obaja sa priťahovali ako protipoli, stačila len iskra aby v objati boli, iskra však neprišla a laň odišla zviera blúdi a v samote čaká šanca však druhá neprichádza bez seba bludia ale vedia raz sa aj tak stretnú tú hodinu šťastnú, bola noc, luna bola uprostred neba, všetko bolo ideálne, stály vedľa seba žiť byť tvoriť, nič neuskutočniť, len tak ďalej, skok a oči zmočiť netreba tú iskru, tá už dávno zažala už len vzplanúť a milovať sa do stála Báseň 2 0 0 0 1 Komentuj