Life is not always sweet like a lollipop | 2. časť

Bol to Logan. Môj najlepší kamarát zo škôlky, ale aj zo školy. Začala som spomínať na tie naše spoločné chvíľe prežité ako malé decká. Ako sme chodili von, hrávali sa na pieskovisku, guľovali sa v snehu a robili anjelov, chodili spolu ráno do školy, proste krásne detstvo. Lenže jedného dňa odišiel z našej školy a aspoň 3 roky som ho nevidela. Poslala som mu žiadosť o priateľstvo a pevne som dúfala, že ma potvrdí. O 3 minúty mi prišlo upozornenie, že si ma potvrdil. Bola som celá šťastná! Ihneď som mu napísala a začali sme si chatovať. Pripomínali sme si svoje zážitky, smiali sa na veciach, poslielali si vtipné fotky, videá, a tak. Toto sme robili skoro 2 hodiny, až kým som musela ísť do obchodu. Keď som si s ním dochatovala, celá s radosťou som sa išla obliecť a privítať počasie, ktoré sa už konečne zľutovalo. Pri ceste od obchodu som bola taká vytešená, že som stihla zakopnúť a byť v tom momente na zemi, ale nič som si z toho nerobila, pretože nikto nebol našťastie na ulici. Postavila som sa a kráčala ďalej. V obchode som stretla moju kamarátku Lindu, čiže sme spolu nakupovali aj rozprávali. Stihla sa pochváliť, že si zaobstarala mačku. Ticho som jej závidela. Najviac ma potešilo, ak povedala, že sa môžem hneď u nej zastaviť. Bolo okolo 18:00, tak mi to problém nerobilo. Mám len 14, čiže mojej mame to neublíži. Nakúpila som všetko potrebné, čo potrebujem na koláč pre mamu, pretože má zajtra meniny. Ešte sa v kvetinárstve stavím pre kvetinu a kúpim jej malú sošku, aby mala čo dostať od Niny a Marka. Keď som prišla do kvetinárstva, nevedela som, akú kvetinu a sošku mám kúpiť. Linda mi našťastie pomohla a vybrala krásnu sošku a ja kvetiny, ktoré neboli vôbec drahé. Potom sme obe nasadli na autobus. Stihol nás skontrolovať revízor, našťastie som mala 2 lístky, takže som rýchlo cvakla mne a Linde, kým to zablokoval. Keď prišiel k nám, Linda skamenela nad jeho slovami:
"Dobrý deň dámy. Máte lístky, sms lístok alebo električenku?" - Linda potichu preglgla a začala sa celá triasť. Veď, kto by nemal strach keď ide na čierno a kontroluje ho revízor? V tom okamihu som mu ukázala 2 lístky.
"Áno, máme. Nech sa páči, každá má svoj lístok." - podala som mu do ruky naše 2 lístky, ktoré skontroloval a odišiel.
"Emily, ja ťa milujem! To by bol strašný prúser kebyže ma chytí, a to ani občianský pri sebe nemám. Máš to u mňa!" - vystrašenými očami spustila tieto slová.
"Nemáš zač, kamarátky si pomáhajú." - odpovedala som jej spokojným hlasom a v tom okamihu sme vystúpili. Zamierili sme do jej domu. Dlho som u nich nebola, ale majú prerobený barák, záhradu, proste majú to tam krásne. Keď som vošla do domu, na sedačke už čakal Lindin kocúr, menom Sajmon. Verte či neverte, ale bola to nádherná mačka. Očarujúce modré oči, srsť hodvábna. Nespustila zo mňa oči, stále ma pozorovala jej sladkým pohľadom. Nič krajšie ma nesprevádzalo po ich dome, len Sajmon a jeho sladké ,meow'. Linda mi uvarila zatiaľ čaj, a ja som sa kochala krásou Sajmona a jeho vecičiek ako sú škrabadlo, hračky a tak.
"Emily, čaj máš už hotový." - zvolala na mňa Linda a rozbehla som sa do obývačky spolu so Sajmonom. Sadla som si na ich gauč a vedľa mňa hneď aj Sajmon. Zamieril na moje kolená na ktoré si sadol.
"Sajmon, choď dole, čo som ti povedala že nemáš sedieť na návšteve?"
"Linda, nechaj ho tak, je roztomilý a mne to nevadí."
"Meow." - týmto jedným slovom ukončil rozhovor Sajmon.
Začali sme so rozprávať o hocičom, ale hlavne o Sajmonovi.
"Emily, aké by si chcela plemeno?"
"Európsku krátkosrstú mačku. Nehorázne sa mi to plemeno páči. Len škoda, že mi mama nedovolí mať mačku." - smutným hlasom som odpovedala a v tej chvíli som pohladkala Sajmona.
"To mi je ľúto. Ja som moju mamu prehovárala pol roka a nakoniec mi to dovolila."
"No vidíš. Ja chcem mať mačku naozaj dlho, už od môjho detstva." - dopila som čaj. V tej chvíli sme vyrazili na záhradu. Sajmon sa vyvaloval v pokosenej tráve, bol celý spokojný, ja som si sadla na lavičku a pokračovali sme v rozhovore s Lindou. Vonku pražilo ako keby prišiel koniec sveta.
"Idem sa prezliecť a prinesiem ti fotoalbum Sajmona, dobre?" - opýtala sa ma Linda.
"Jasné." - v tej chvíli odišla. Zrazu na mňa niekto skríkol z vedľajšieho domu...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu