Dnes začalo znova snežiť. Tak naozaj. A ja myslím na teba, či aj u vás a či sa tešíš ako keď snežilo túto zimu prvýkrát.
A keď bola Perinbabka, tiež som na teba myslela, lebo tak sme si sľúbili a tak sa mi chcelo. Snehovo rozmýšľať a škoricovo sa smiať.
A potom Perinbaba povedala, že je čas naučiť sa robiť dúhu a ja som sa smiala, lebo ja si vždy z tej dúhy potom kúsok ukradnem a hrám sa na lentilkovo dúhovú vílu, ktorá vie zafarbiť čiernobiely svet.
Minule som bola nabrať žltú, optimistickú, slnečnú a poslala ti ju schovanú v obálke. Nech ti urobí svet krásnym...
Je to už vyše roka. Toto všetko, virtuálne, čarovné a krásne. Virtuálnosť vôbec nie je istá, tak ja hovorievam a tak som sa mnohokrát bála, že mi kdesi zmizneš, že odídeš do nenávratna a čarovnosť sa rozplynie. Dnes mám ale pocit, že si stále pri mne a ak budeš chcieť odísť, určite mi prídeš povedať aspoň pár slov na rozlúčku a poslednýkrát ma zohreješ. Veď vieš, ako tie dve našuchorené vrabčatá v zime na elektrickom vedení. Tesne pri sebe, aby nezamrzli.
Raz si ma nazval lúčom slnečným. Všetko bolo vtedy také slniečkovo nádherné, lebo som mala radosť, že som dokázala niekoho potešiť. A zohriať...
A teraz, práve v tejto chvíli si mi napísal, že sa pokúsiš nenechať ma tu samú. Nikdy. A mne sa to zdá zase raz také milé a tak som ti potešená snáď po stýkrát napísala len ĎAKUJEM. Aj teraz ti to chcem povedať, znova a zas, lebo ďakujem, že si a že si ma toho toľko naučil.
Byť veľkou a tešiť sa z maličkostí, viac si veriť, byť silná a zvládnuť zdanlivo nezvládnuteľné, veľa sa usmievať a rozdávať farby, lebo som vílou... Také ma učíš, takéto aj iné, všetko dôležité a pre mňa potrebné.
Si mojím pekným bláznom, nie je blázon ako blázon. Ale ty si taký, taký blázon ako ja. S takými sa môžem blázniť a smiať...
Amicus est tamquam alter idem.
Priateľ je ako druhé ja.
Je zvláštne, ako vždy vieš, čo chcem povedať, ako sa cítim, či sa teším, alebo chcem plakať, kedy potrebujem objatie a také nie celkom bežné slová. Takto to mám rada, najradšej a chcem si ukladať tvoje slová do duše, zamknúť ich a nepustiť, nech sú navždy vo mne.
A dnes večer pošlem do nebíčka tú malú modlitbičku. Za tie zázraky a potešenia, lebo sa dejú neustále a za teba, lebo ty si jedným z nich.
Chcem, aby sa náš svet nikdy nerozplynul.
Aby to všetko bolo stále takéto krásne naše.
Navždy.
In perpetuum.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
svetlo nadeje je silnejsie ako tma beznadeje
„Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“
„Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“
3
no co dodat..opakovat sa mi fakt nechce
lenka...uha aky uryvooooook
a kto je vlastne ten vrabciak???
lenka...uha aky uryvooooook
a kto je vlastne ten vrabciak???
4
Chcela som teplo. Svetlo. Slnko. Teplý dážď. Teplý vietor. Teplú vodu v jazere.
a prišlo to naraz..v tvojom blogu, lebo je to také, pekné vyznanie, také také Tvoje, a to vrabčiatko sa teraz určite teší, teší teší...
slová, čo pohladia, a ja som myslela, na virtuálnych vrabčiakoch, akých mám aj ja, a chcela by som im povedať, ďakujem ďakujem Vám, ako aj Tebe, lebo Ty si tiež, také moje virtuálne dievčatko, a posielame si virtuálne objatia..keď je ťažko, keď sú potrebné, alebo len tak, lebo sa nám chce..
Prepáč, ak táram teraz hlúposti. Ale vieš, je fajn mať takú osobu, ktorej môžeš rozprávať, o nekonečnosti, o všetkom, čo ešte nieje, o tom čo bolo alebo len tak, to čo napadne..
Veď to poznáš…
Ako minule, keď som napísala článok, a Ty si možno nevedela, že som čakala práve na Tvoju reakciu. Chúlila som sa pod perinou, spievala zimná noc a ja som chcela pekné slová. Lebo som bola sama. Nech to znie akokoľvek.
Mám ťa rada princezná..
a prišlo to naraz..v tvojom blogu, lebo je to také, pekné vyznanie, také také Tvoje, a to vrabčiatko sa teraz určite teší, teší teší...
slová, čo pohladia, a ja som myslela, na virtuálnych vrabčiakoch, akých mám aj ja, a chcela by som im povedať, ďakujem ďakujem Vám, ako aj Tebe, lebo Ty si tiež, také moje virtuálne dievčatko, a posielame si virtuálne objatia..keď je ťažko, keď sú potrebné, alebo len tak, lebo sa nám chce..
Prepáč, ak táram teraz hlúposti. Ale vieš, je fajn mať takú osobu, ktorej môžeš rozprávať, o nekonečnosti, o všetkom, čo ešte nieje, o tom čo bolo alebo len tak, to čo napadne..
Veď to poznáš…
Ako minule, keď som napísala článok, a Ty si možno nevedela, že som čakala práve na Tvoju reakciu. Chúlila som sa pod perinou, spievala zimná noc a ja som chcela pekné slová. Lebo som bola sama. Nech to znie akokoľvek.
Mám ťa rada princezná..
5
som v nemom uzase dvojcatko moje krasne vazne nemam na to slov iba wow
Napíš svoj komentár
Je krasne... vidiet v tom všeľudskom prazdne trocha svetla, ktore dava zmysel.
Vseteho okolo.
Zmysel banálnosti a dava im krasu a farebnost.
A pri tom tie najvacsie banalnosti su najvacsimi zazrakmi... Par slov, pocit tepla... pocite, ze pre nieco sa oplati zit... pre nieco a pre niekoho...
A ze je tu niekto, kto ti poda ruku... nezištne a nežne...
Ofúka ti zranenia...
Pohladka po vlasoch a usmeje sa...
A tak... vznikli legendy o anjeloch strážnych...