Čudákovi, ktorý v temnom háve zamatových krídel noci vstúpil do mojich snov a rozvrátil môj život...

Uveznená medzi dvoma svetmi bez jedinej nádeje-medzi prítomnosťou tela a minulosťou duše, medzi svetom lží a snov a realitou, medzi hlasom rozumu a hlasom srdca, ktoré už takmer nedokáže cítiť, na jednej strane to, čomu som vždy verila, na čo som prisahala, na druhej ríša nekonečnej temnoty a zatratenia.Mám pocit, že z toho zošaliem.Čím viac sa bránim, tým viac ma to pohlcuje.Topím sa v bezodnom mori nevysloviteľného zúfalstva a beznádeje.Celý môj život je len veľká lož, chabý pozostatok dávnych vekov, zapadnutých stáročnými nánosmi piesku a prachu. Moje JA nedokáže pochopiť tento svet,ktorý odmieta pochopiť mňa.Mám okolo seba ostnatý drôt, vysokú nedobytnú hradbu z chladného kameňa, v nádeji že ušetrím všetkých naokolo prehnitej bolesti..Namiesto toho im spôsobujem iba hlboké nezcelyteľné rany.Hlava je plná čiernych myšlienok.V srdci mám prázdnotu, cítim ako pohlcuje celé moje vnútro, ako mi šepká, že jednine v nej nájdem vykúpenie.Hoci sa bránim, podvedome jej začínam veriť.Premieňa moje srdce na kameň, kus neroztopoteľného ľadu, už dávno mi ukradla cit vlastný človeku....A to lásku....chcem ju cítiť, no nemôžem.Slovo milujem už nikdy viac nespočinie na mojich strnutých perách.Miesto toho cítim iba ľútosť.Nad svojim životom, nad zbytočne prežtými rokmi strávenými hľadaním pravdy, ktorá možno neexistuje....A STRACH...Bojím sa zavrieť oči, že ich znovu otvorím a uzriem neskalený obraz desivej reality, do ktorej ja nepatrím.Stratená v nesmrtelnom háve nostalgie a žiaľu.Ako otrok spútaný reťazami zármutku, skláňam sa pokorne pred veľkolebosťou ničoty.Ukradla mi všetky ilúzie.Už neverím zázrakom.Som sama,som nič..Nič nemá zmysel a nikto už rozkotúlané črepiny môjho roztriešteného svedomia nikdy nezloží dohromady.Vzdávam boj, ktorý aj tak nemám šancu vyhrať..Túto chvíľu zmeniť nemôžem a daľšia už nebude.A zajtrajšok???..ten je pre mna rovnako stratený a mrtvy ako dnešok..Minulosť bledne, ale je to posledné čo mám, čo je skutočne moje.hoci ju nenávidím.Bezodnú priepasť spomienok a nikdy nesplnených snov..tak prečo to neukončiť?duch melanchólie otrávil krv v mojich žilách, snaží sa preniknúť do najskrytejších zákutí môjho stvorenia, mojej podstaty.Podáva mi ruku a volá ma k sebe.A samota ticho vraví, aby prijala som túto "pomoc"....ona vie, kde leží brána vyslobodenia.Ja to viem tiež.Vybrala som si vlastnú cestu.Viem, že stačí tak málo a všetka boleť pominie.Všetok strach, všetka lútosť, všetky slzy, ktoré v tichosti kropia spiacu zem.S pohľadom upretým do tmy prijímam kríž vykúpenia.Túžim sa vrhnúť zo skál na to najhlbšie dno, zahubiť telo a nesmrtelnú dušu nechať slobodne blúdiť v zabudnutí sveta k súmraku večnosti...Prekliať kalich nevinnej čistoty bieleho snehu do neforemného obrazca odkvitnutých lupeňov červenej ruže.Navždy ukončiť boj, ktorý drása moju myseľ a srdce trhá na dve proti sebe stojace polovice.Odísť z bezútešného života na miesto, kde nesvieti slnko, ani mesiac, ani hviezdy, kde deň splýva s nocou a kde jedinou piesňou vznášajúcou sa povetrím je šum hodvábych perutí čiernych havranov.Naveky opustiť svet, ktorý ma odvrhol vo svojej pýche a nepochopení.Stačí tak málo , jedniný krok a všetko sa rozplynie...A ja sa naposledy zadívam do tvojich hlbokých ,blankytnou priezračnosťou zahalených očí....Sme taký odlišný a predsa neuveriteľnw podobný.Ty si bol MOJIM HAVRANOM.Dala by som ti všetko:telo aj dušu aj srdce.....keby nebolo také prázdne....No vtedy si nestál o to vedieť, ako veľmi ťa milujem.A teraz je neskoro.NIkdy som ti nechcela ublížiť.Dúfala som, že takto to bude lepšie, ale mýlila som sa.Bolí to rovnako.Dnes ťa naposledy prosím o odpustenie.Všetko je preč.Osud je spečatený.Nádej je mŕtva.A ja už nevládzem..Do náručia neskonalej moci nikdy nekončiacej tmy odovzdávam svoju utrápenú dušu a prijímam ohnivý bozk smrti.Raz mi možno uveríš...mojim posledným slovám, môjmu šepotu, že je mi to ľúto.........Čudákovi, ktorý v temnom háve zamatových krídel noci vstúpil do mojich snov a rozvrátil môj život.........

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu