ozdobná ľahkosť jeho vtipu so štipkou sarkazmu
mi ománili zmysly. Je možné podľahnúť tak rýchlo človeku
neznámemu a nepoznanému?
Fascinácia rozumu. Nádherná bytosť rozprestierajúca krídla,
chcela by vzlietnuť. Srdce sa chce odtrnúť z reťaze a odletieť.
Je majestátny a očarujúci...
...a predsa ľudský. Nepodobá sa v ničom
Bohom gréckym či rímskym.
Je svoj a to sa cení.
Zajal kútiky mojich pier v sladkom tanci jeho písmen,
usmievam sa, smejem a som mladšia.
Pekelné plamene mojej duše utíchli,
ostala nebeská pieseň zbožňovania.
Radosť mi zviera hrdlo a on netuší, nevie.
Možno to tak má byť, možno je to lepšie.
Cíti sa nehodný...
Keby len vedel, aké muky
môjmu srdcu spôsobuje.
Čo slovo, to dýka.
Nehodný môjho času,
nehodný, nehodný, nehodný..
A pritom je hodnejší ako ktokoľvek iný.
Ladná krivka nosa
tesne nad žliabkom jeho pier,
ktoré sú za závojom mojich snov
tak blízko tých mojich.
A oči, ktoré berú dych,
kontrast krajší ako čokovek,
čo si smrteľník dokže vybaviť.
Nepriestrelná trblietavá čerň
a bezodná hĺbka horského jazera presvieteného lúčmi skorého jarného slnka.
...Pehy. Hviezdy na oblohe jeho tváre,
súhvezdia, triády...
Mohla by som ich pozorovať hodiny
a vždy by ma uchvátili.
Chcela by som ich obkresliť,
spísať a pomenovať,
navždy si ich zapamätať.
Vzplanula som jasným plameňom,
jasným ako zápalková červená jeho vlasov.
Stačí len zaboriť si do nich tvár a nechať sa uspať ich vôňou.
Nič viac mi netreba.
A predsa tí najbližší sú vždy najďalej.
Môžem si len predstavovať,
čo by sa dialo, keby jeho oči spočinuli na mne.
Jeho úsmev roztrasie moje ruky.
Pri predstave jeho dotyku sa mi ježia jemné vlásky na šiji.
Čo sa to deje?
Čo sú to za pocity?
Asi som sa zbláznila..
...doňho.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
17. 9.sept. 2015 16:38
aj ja chcem o sebe taku basnicku!
Napíš svoj komentár