Garáž bola na pomerne tajnom mieste. Vstup bol v kuchyni, pod umývadlom. Bol som dosť prekvapený, keď Rooster proste vytiahol všetky zásuvky, otvoril dvierka, a vliezol dnu. Doteraz vlastne ani neviem, prečo tú miestnosť nazýval garážou. Nebolo tam ani auta, ani východ z domu. Jediný vchod a východ boli dvere v polici.
„Vstup do Narnie konečne funguje.“ uškrnul som sa, keď som sa krčil pod umývadlom. Za dvierkami boli schody. Desivo mi to pripomínalo otvor v zemi v strýkovom dome, no rátal som s tým, že Roos to tu má všetko pod kontrolou. „Takže, vitajte v mojej...ako to....“ začal znova Rooster. „Zbrojnici?“ nadhodil som nenápadne.
„Hej, presne to som mal na mysli.“ prikývol.
V miestnosti boli štyri fakle. Steny boli pochrómované, boli na nich držiaky, z ktorých viseli rôzne druhy zbraní. „Fajn, ja vás teraz nechám, každý si niečo vyberte, ale vystrojte sa dobre, pretože asi zostanete vonku aj v noci, takže by sa vám hodili dobré zbrane, pretože tam vonku sú...“
„My to zvládneme, Roos.“ potľapkal som ho po pleci. „Daj si pauzu, kamoš.“ Rooster vyšiel späť do domu, no dvere nechal otvorené, takže do zbrojnice prenikal aj pás svetla z kuchyne. Začal som si obzerať zbrane. Toľko vecí som v živote nevidel.
Najväčšie zastúpenie mali zbrane na boj zblízka. Mačety, sekery, veľké nože, malé nože, hádzacie nože, dokonca aj hviezdice, potom zopár ozubených gúľ na tyčiach, bežné pracovné kladivá – niektoré mali krvavé násady –, hromady šrovbovákov, a mnoho ďalších vecí. Medzi zbraňami som zahliadol aj pár pištolí a dokonca aj starú, dvojhlavňovú brokovnicu. Mal som však zlý pocit, že keby som z toho vystrelil tam vonku, mal by som na krku viac netvorov než by sa mi páčilo.
Rooster mal aj veľa dobrých vecičiek., ako napríklad opasky, doslova obsypané puzdrami na nože a zbrane, potom pevné kevlarové vesty, cez ktoré boli previazané hrudné pásy, do ktorých sa zastrkávali hádzacie nožíky. Ja som si vzal jeden ten opasok, držiak na nôž, ktorý som si priviazal k členku, a niečo, čo pripomínalo batoh, no po stranách to malo dve kožené pošvy. Do opasku som si dohromady zastrčil osem armádnych nožov, deviaty šiel do puzdra na nohe, no a do batohu som zastrčil dve mačety. Strašne ma lákali tie vrhacie hviezdice, no nemal som potuchy, ako sa s tým narába. Pozrel som na Liu. Okolo trička mala zapnutú vestu, z ktorej jej trčalo asi pätnásť hádzacích nožíkov. Cez chrbát mala prehodený pás s baseballovou pálkou a pri opasku – v ktorom mala zopäť šrovbovákov –, sa jej hompáľala jedna malá sekerka. Ukázal som na nožíky.
„Ty s tým vieš narábať?“ nadvihol som obočie. „Nikdy nie je neskoro sa priučiť novým veciam.“ pokrčila plecami nevinne, no celú dobu sa škerila od ucha k uchu. „S tým len súhlasím, lenže ak nad tebou bude zase stáť nejaká opacha, nebudeš mať na učenie sa veľa času...“ namietol som, no Lia ma odbila mávnutím ruky.
„Pamätaj, mala by si to mať čo najľahšie, pretože ak budeme musieť utekať, bude ti to prekážať.“ znova som sa ozval. „Je to v pohode.“ upevnila si popruh na veste. „Len aby teba tie tvoje nožíky neprevážili.“ zachichotala sa, načo ja som len ticho zavrčal. Vyšli sme späť do domu, Roos za nami zavrel dvere. Odtlačil nás ku dverám, nedal nám vydýchnuť. Strčil mi do ruky mapku, na ktorej bola zelenou vyznačená cesta.
„Predpokladám, že tadiaľ máme ísť.“ poznamenal som. „Hm.“ prikývol Rooster. Vyzeral, že je hlboko zamyslený. „Rád by som vás poslal aj ráno, no nemáme veľa času, musíte ísť už teraz.“ prekvapilo ma, že hovoril vcelku normálne. „Noc by vás mala zastihnúť niekde v strede cesty, pokúste sa to prežiť. Ak všetko pôjde tak, ako má, okolo obeda budete späť.“ S týmito slovami nás vystrčil za dvere a zabuchol za nami. Pozrel som na slnko. Ešte nebolo nad obzorom, no už s ak nemu blížilo. Vyšiel som zo záhradky a prešliapol som z nohy na nohu. „No poďme, nech odtiaľto môžeme vypadnúť.“
Napínavý príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár