Vraví sa „sto ľudí, sto chutí“ a v tomto prípade to nieje výnimka. Podla mňa každý človek má iný názor na nastolené otázky:
Kedy sa človek stava dospelým?
Ako sa stat dospelým?
Má to viac výhod alebo nevýhod?
Naozaj chcem byt dospelou?
Túto prácu beriem ako možnosť a priestor pouvažovať a vyjadriť sa k otázkam z pohľadu mojej osoby. V čase, keď som bola mladšia tínedžerka som chcela byť čo najskôr dospelá. Myslela som si, že nemôže byť nič lepšie než byť dospelá. Videla som v tom neskutočne veľa výhod a žiadne nevýhody. No s odstupom času a s pribudnutými skúsenosťami si pomaly začínam uvedomovať, že to nieje až také ružové, ako sa na prvý pohlaď zdalo. Ale tak pôjdem na to pekne postupne.
Kedy sa človek stava dospelým? Niekto si mysli, že keď dovŕši 18 rokov. Iný zas, že keď zmaturuje a ďalší že keď sa človek odsťahuje od rodičov, nájde si stabilnú prácu, ziska lásku na celý život a založí si rodinu. V každom tomto názore je časť pravdy, ale aj nepravdy. V živote som sa stretla s veľa ľuďmi, či už staršími alebo mladšími a pri otázke ktorú som si polozila „sú oni dospelí?“ som si uvedomila, že je to silne subjektívne. Niekto môže mat 17 a už je v podstate dospelí, chýba mu už len ten vek 18 rokov a niekto môže mat aj 30 a k dospelosti ma ešte ďaleko. Uvedomila som si, že neexistuje časový bod alebo úsek ktorý nám zaručí našu premenu v dospelosť. Do stavu dospelosti sa dostávame celé detstvo. Niekto to stihne skôr, niekto neskôr a bohužiaľ sú aj takí, čo to nestihnú nikdy. Myslím si, že základ dospelosti pramení v schopnosti sa správne rozhodnúť a následne prijať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia. Keď sa tak obzriem po triede, neodpustím si pousmiať sa nad tým, ako sú niektorí moji spolužiaci blízko k dospelosti a niektorí k nej majú ešte tak ďaleko.. Bohužiaľ, veľa mladých dievčat a chlapcov sa snaží získať alebo dosiahnuť dospelosť príliš skoro a to je podľa mňa viac než zlé. Samozrejme som si vedomá toho, prečo sa mladí snažia dosiahnuť ten „skvelý“ post dospeláka. Človek sa vtedy stáva autoritou medzi svojimi rovesníkmi, prípadne sa naoko stáva členom komunity, do ktorej sa tak veľmi chce dostať. Ale myslím si, že by si mal každý tínedžer položiť otázku: „má dospelosť pre mňa viac výhod alebo nevýhod“ a „čo od dospelosti očakávam?“
Áno, je pravda že ako dospelí si môžeme sadnúť na pivo, zapáliť si cigaretu, ale to nie je pointa, to nie je to, čo nám v skutočnosti dospelosť ponúka. Dospelosť by nám mala ponúkať slobodu mysle a vlastnej vôle, ktorú môžeme prezentovať na verejnosti. Avšak ako ju odprezentujeme ostáva na nás, budúcich dospelákov. Dospelosť je silný nástroj, ktorý nám dáva neskutočne veľkú moc. Dáva nám moc ľudí v našom okolí ovplyvňovať, motivovať, poučovať v dobrom zmysle slova, ale takisto nám dáva zodpovednosť za nás samotných, za naše okolie, za našu planétu a hlavne za naše potomstvo. Inými slovami, aká bude naša dospelosť, také budú naše deti, naša budúcnosť, budúcnosť všetkého živého aj neživého čo po nás ostane, keď raz umrieme (alebo skôr „keď raz naša dospelosť pominie/skončí“).
Naozaj chcem byt dospelou? Určite raz áno, ale ešte nie tak skoro. Jednak z obáv zo skutočnej zodpovednosti a druhak z toho dôvodu, že „veď detstvo je predsa krásne, tak prečo ho ukončiť tak skoro“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mrhulahul
12. 3.marca 2010 18:52
Písané v jej (ženskej osobe)... aby to mohla rovno odovzdať
Napíš svoj komentár