ten správny, ten nádherný,
kašľať na krásu, veď tá za nič nestojí...
Bolesť nevylieči, myšlienky neskrotí,
slzy neutrie a len ranu otvorí,
a tá sa snaď zahojí?
Milióny suchých sĺz, oči uplakané,
myšlienky len na jeho dušu smerované,
ponáhľať sa? A kam?
Všetky cestu uzavreté, otočiť sa nemá význam,
ďalšia som ja, krava hlúpa, uverila hlúpym rečiam...
Ľúbim ťa, milujem ťa, veď sú to len prázdne slová,
bezvýznamné sklaňanie sa pod hladinu ľudskej dôstojnosti...
Ver? Komu? Dá sa? Smiem?
NESMIEŠ! NEVER!
Bláboly však zamotané...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár