V tú osudnú noc keď vchádzal s posledným dreveným kolom v ruke do toho prekliateho chrámu, vedel že to nedokáže spraviť, napriek svojmu výcviku,presvedčeniu a filozofii,pretože to všetko prebil cit tak primitívny a predsa najsilnejší zo všetkých čista láska.
Odpútal ju od prázdneho oltára, ale ten čo to všetko spôsobil, tam nebol, ale on už presne vedel o koho sa jedná.Ako profesionálny lovec druhej smrti mal predtuchu že ten mladý gróf s očami starca je upír a preto sa okolo Marion točil.
Podcenil to a bola to osudová chyba!
A preto zlyhal aj ako lovec druhej smrti keď ju nezabil a pustil ju už ako upírku.
Uplynulo už odvtedy skoro 5 rokov a on sa stal najlepším v obore, pretože zabíjal bez ľútosti, vždy v mysli tu jednu myšlienku a celý čas hľadal spôsoby ako ju premeniť späť na človeka.Všetkým nekromantom čo zabil zobral ich knihy, ktoré mal podla kódexu spáliť za splnu, ale on koli nej ich po nociach študoval ako ju vrátiť späť.Ale všade našiel len ako zabiť a oživiť druhý raz...presný opak jeho profesie!Porušoval koli nej kódex na každom kroku.Rozprával sa pred smrťou s nekromantamy a temnými mágmi, ktorých mal podla kódexu okamžite popraviť o spôsobe ako vrátiť ľudskú dušu upírovi.Väčšina sa mu vysmiala v predsmrtnom kŕči,ale keď im dokázal že zomierať sa dá zdĺhavo a kruto väčšina kričala že sa to nedá a pár si ich pre záchranu vymyslelo pár rituálov, ktoré hneď prekukol a vedel že nič také nefunguje.
Až teraz na toho starého muža, ktorý mal v dome služobníctvo z upírov a podobnej hávede.Nerobil síce s nimi nič zlé, ale kódex a zákon hovoril jasne o tom že druhý život, tým myslený život v mŕtvom tele bez duše, to jest upír,vlkodlak,ghúl a podobne.A pre nekromantov, oživovateľom druhého života hovoril zákon že pri prichytení robenia rituálu druhého života na živú osobu, alebo mŕtve telo okamžitá poprava.
Keď sa postaral o nemŕtve služobníctvo, tak pred neho ten starec-nekromant predstúpil a povedal mu:"Odpoveď ktorú hľadáš je obeť!"
Z niakeho nepochopiteľného dôvodu si sadol do prázdneho kresla uprostred tých jatok a rozpovedal starcovi všetko od unesenia Marion až po teraz a rozplakal sa.
Starec-nekromant k nemu pristúpil a objal ho.
Potom sa narovnal a povedal:"konaj čo musíš chlapče".A hrdo tam stál.
Pozrel sa po starcovi a povedal:"Chod a už do tohto mesta nikdy nevkroč a mne sa vyhýbaj a mne podobným".
Starec sa ale len usmial a povedal kľudne:"Sme čo sme, ja som nekromant ty si lovec druhej smrti.Rob čo musíš,aj tak už som starý a nechýba mi veľa k prvej a dúfam že aj poslednej smrti".Povedal a jeho úsmev sa rozšíril a pokračoval:"A bude mi cťou že ma bude popravovať najlepší Lovec druhej smrti a legenda"...A pokračoval až kým nedokončil vetu.
Lovec sa pri svojom mene a prezývke slabo pousmial a povstal.
Starec ustúpil od dva kroky dozadu ostal stáť.Lovec povstal vytiahol svoj zakrivený meč a pristúpil na dva kroky k starcovi.
Starec roztiahol náruč a z úsmevom povedal:"Ešte pred tým mi daj posledné objatie synu".
Starec vykročil, lovec zvesil ruku z mečom,ale pred tým než sa ich telá stretli starcovou hrudou prešiel zakrivený meč.Lovec ktorý stále držal ruku na rúčke meča, ktorý bol zaborený v nekromantovej hrudi si druhou rukol pritiahol starca tvárou pred svoju a so slzami v očiach mu povedal:"toto je za Marion gróf...a jeho meno mu pošeptal a zatlačil meč hlbšie.Tie staré oči mladého grófa by spoznal kdekoľvek a tento starec ich mal a on to poznal až keď mu ponúkal objatie a skoro ho nechal odísť.Nechať odísť viac ako vraha Marion, jeho srdca a ich lásky.
Starec ktorý mal v očiach prekvapenie, zdesenie a hrôzu,ale tesne pred tým ako mu zhaslo životné heslo v očiach preniesol:"Nič nemôže vrátiť Marion späť, iba ja a práve si znemožnil aj tú poslednú možnosť ty hlupák!"zo smiechom prevrátil oči a ochabol mu v náručí.
Ešte dve hodiny s ním triasol, búchal do jeho mŕtveho tela ale on sa stále nehýbal a neodpovedal mu na jeho otázky.
Zvalil sa na zem uprostred miestnosti mŕtvol a plakal po 5 rokoch ako nikdy.Celé jeho porušovanie kódexu a hrozby mučenia a popravy prišlo ako márne,pretože nedokázal udržať svoj hnev.
Potlačil zúfalstvo a paniku ako to bol učený a rozhliadol sa okolo seba.
Všade boli knihy a on nepochyboval o čom sú.
Nahneval sa že zas bude musieť prerušiť kódex,ale pokiaľ je nádej a je v týchto knihách, tak ju nájde za každú cenu.
S jedinou myšlienkou otvoril prvú knihu čo bola po ruke a začal študovať veci, za ktoré sa upaľovalo.Možno preto bol taký dobrý, lebo ako stále hľadal spôsob ako ju premeniť, tak získal informácie, ktoré mu veľa krát pomohli v boji proti nim, pretože začal uvažovať ako oni a v tom mal takú veľkú výhodu oproti ostatným lovcom.A poháňala ho jeho jediná myšlienku, ktorá už dokázala zdolať za tých 5 rokov armádu nemŕtvych.
Dočítal prvú knihu, kde sa dozvedel zaujímavé veci ale nič čo potreboval.Pozrel sa na tú hŕbu čo mal pred sebou a nepochyboval že gróf mal knižnicu skoro v každej miestnosti.
Potlačil zúfalstvo a siahol po ďalšej jeho kódexom aj zákonom zakázanej knihe....
To be continued...
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kernoxermon
19. 1.januára 2009 15:53
good
Napíš svoj komentár