Je čas prázdnin a ja nemám pocit že oddychujem. Nevenujem čas sebe ani priateľom. Ale VŠIMLA som si to . Takže možme začať meniť. Lietam za niečim čo obdivujem a pritom to neexistuje. Je to len porovnávanie a túžba mať to čo druhí aj keď netuším, aké ťažké môže byť mať to. Ale aj iné veci sa dejú...
Čo môže všetko trápiť v jeden večer jedno dievča...?
Je podľa vás správne, že v aquaparku plnom detí, puberťákov a dospelých sa vo vode páriky na seba vrhnú a nehľadia na spoločnosť? Chcú si užiť čas spolu romanticky. Podľa mňa je fajn keď chcú aj trochu vzrušenia... ale radšej v súkromí. Ale tu súkromie nenájdete na takýchto miestach, kde sú všetci skoro nahí a mokrí . Myslím, že to na ostatných nevplýva dobre ale nievždy máte možnosť vidieť partnera v plavkách a keď už hej tak nemáte ani možnosť byť s ním osamote. Nie je to správne, že sú tam na sebe. Je to ťažšie a tým krajšie, keď odolávajú pudom, ktoré v nich hromadia túžby a predstavy ktoviečo stvárať.
Alebo je správne, že v dnešnej dobe vás spoločnosť núti nebyť slobodným? Áno, tak sa cítim. Neslobodná. Pretože musím mať peniaze, keď chcem niekam ísť. Pretože musím mať dobré vzťahy s ľuďmi, priateľmi, rodičmi, keď chcem niekam ísť. Pretože musím mať čím, keď chcem niekam ísť. Proste...nedá sa len tak odísť zo sveta.... Normálne si človek praje z neho odísť, keď nemôže nič robiť.... Dobre, preháňam...
Tak úprimne: Mám na prázdniny zopár dní, 62, a tie plynú...
Buď chcete toho stihnúť príliš, ale nemáte nato čas alebo peniaze, alebo tieto dni vôbec nevyužijete. V oboch prípadoch nebudete istotne cez prázdniny relaxovať.
Ja mám pár nenáročných prázdninových cieľov, ale aj strach, že mi niečo bude chýbať, že niečo nestihnem, alebo nebude tak ako som chcela. Je to hlúpe, keď to tu takto vidím, ale vždy to tak je. Mala som rada tie časy, keď prázdniny plánovali rodičia. Vždy boli také bezstarostné. Už teraz sa vidím ako rodič, keď mi budú zasa chýbať časy, ktoré práve prežívam. Objavuje sa tu kopa keby... Mám taký pocit, že teraz bude najlepšie to celé zveriť do rúk Bohu. On nech rozhodne, kam ma vezme cez prázdniny Veď vie, že nezvládnem plánovanie ani dobrú náladu. Ach chýbala mi jeho istota. Zverím mu aj svoj cieľ: byť tento rok na budzogáni, alebo aspon niekde, kde môžem byť so svojím milým mimo reality, kde budeme odkázaní sami na seba a budeme sa musieť spoliehať jeden na druhého. Aby som spoznala, či je to možné . A aké je pri ňom zaspávať a budiť sa, aké je vidieť ho v normálny deň.
Len sa hlúpo náhlim, a pritom to už všetko mám. Len vidím niečo pekné a zabudnem nato, čo mám. Len sa k tomu dostanem a som sklamaná, že som sa za tou hlúposťou vôbec náhlila. Kašlem nato. Mám všetko a druhí to potrebujú tiež
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
muflonica
18. 7.júla 2011 23:45
malo tam byť do svveta a nie zo sveta co teraz
Napíš svoj komentár