Ranná prechádzka
Amadeus sa nasledujúceho dňa zobudil zavčasu. Chvíľu ležal v nádeji, že sa mu podarí znova zaspať. No bolo to márne. Z otvoreného okna sálalo viac tepla, ako z vysokej pece ktorejkoľvek nemeckej oceliarne. A ak by ho zavrel, spálňa by sa v priebehu niekoľkých minút premenila na saunu.
Vzdychol si, vstal, prezliekol sa a vyšiel potichu z izby. Počul, ako Christian pokojne odfukuje. Dvere do Marleninej spálne boli odchýlené. Nakukol ta. Jeho sestra spala, s vlasmi rozloženými na vankúši ako Sissi. Chrániac jej súkromie dvere zavrel, obul sa a vyšiel von.
Rozhodol sa, že sa trocha poprechádza na pláži, teraz, kým je ešte prázdna. V hoteli nebolo nikoho, stretol iba akúsi ženu v tmavých plavkách, ktorá nastúpila do výťahu na prízemí, keď on vystupoval. Tak skoro na pláži? Zvláštne...
Čoskoro vyšiel z budovy hotela a zamieril k pobrežiu. Stredozemné more teraz, skoro ráno, burácalo viac, ako neskôr. Iste je aj chladnejšie, ako niekedy na poludnie. Dnešné vlny ale sú výnimočne vysoké. Azda je na otvorenom mori nejaká búrka, alebo je nočný vietor silnejší, ako denný?
Amadeus si vyzul šľapky, hodil ich na neďaleký kameň, ku akejsi slnkom spálenej pieskomilnej rastline a bosý sa podujal opisovať líniu pláže. Piesok bol mäkký, lepil sa mu na spodok nôh, vlny ho jemne chladili. Pozrel sa hore a dokonalosť rána dopĺňali čajky svojim melancholickým škrekotom. V akomsi vzdialenom kostole začali odbíjať šiestu hodinu.
„Pán Fürstburg? Dobré ráno. Nebýva zvykom, aby hostia tak včasráno boli na pláži.“ ozvalo sa za ním. Bola to Kyria Maria. Amadeus sa zháčil. Nepatrila medzi osoby, s ktorými by rád trávil romantické ráno na pláži vo dvojici. No ona sa predsa len pripojila k nemu a kráčali spolu, kým im bosé nohy stále zmáčali vlny.
„Takto ste sa prechádzali aj v to osudné ráno, nemám pravdu?“ opýtal sa jej Amadeus s pohľadom upretým na modrastý horizont, kde to vyzeralo, akoby sa obloha plynulo menila na more.
„Áno, pane.“ prikývla ona. „Stále mám tu spomienku pred očami. Bojím sa, že pri svojej rannej prechádzke opäť objavím niečo nepekné, ak ma chápete.“
„Verím, že nič podobné sa už opakovať nebude.“ povzbudil ju Amadeus. „Pamätám si, že otcova smrť sa vás dotkla.“
„Áno, veľmi. Asi by som sa mala ospravedlniť za svoje vtedajšie správanie. Ledva som popri plači vedela vypovedať.“
„To je v poriadku a váš smútok vás šľachtí. Ukazuje na to, že ste svojho otca skutočne milovali.“ povedal Amadeus, za čo sa mu Kyria Maria poďakovala širokým úsmevom.
Amadeus sa zamyslel nad vlastnými slovami. Pamätal si jej výstup, no aj tichý žiaľ jej brata, Iasonosa. A ak ich mal porovnať, Iasonove správanie ho dojalo a presvedčilo viac, ako slzy Kyrie Marie. Vari mal on radšej svojho otca? Alebo ona tým svojim neúprimným divadlom chcela zakryť vlastný podiel na vražde?
„Otca som skutočne mala rada, veď láska k rodičom je tu vždy, hoci niekedy akoby zmizla.“ poznamenala Kyria Maria, akoby rozoberala nahlas svoje vnútorné úvahy.
„Iste to bol dobrý otec.“ utrúsil zdvorilo Amadeus.
„Dobrý otec?“ zamyslela sa jeho spoločníčka pri prechádzke, keď došli na koniec pláže a obrátili sa, aby šli späť. „Možno áno. No nebol to dobrý manžel. No nevylučuje zlý manžel dobrého otca? Teda...“
„Chcete mi čosi naznačiť, slečna?“ opýtal sa jej Amadeus a zastal. Obrátil sa k nej a videl, že je vo veľkých rozpakoch.
„Neviem, akoby som to...“ jachtala.
„Chápem, určite sa vám o chybách rodičov nehovorí ľahko, no váš otec je mŕtvy a akákoľvek informácia môže pomôcť dolapiť vraha. Naozaj to nepoviem nikomu, koho sa táto vražda netýka. Skutočne nemám rád ohováranie, ani rozchyrovanie klebiet.“
„Tak dobre.“ vzdychla si Kyria Maria. „Môj otec nebol iste dobrým manželom. Mal milenku.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár