Ponáhľal sa na vyhliadkovú palubu. Tam ho už čakali chyžné Mária a Lucía. Lucía mala sinavú unavenú pleť, mdlé oči a previnilý výraz.
,,Dobré ráno.“ pozdravil ich obe. Oni ticho odpovedali na pozdrav. Potom sa slova ujala Lucía:
,,Musím vás požiadať o odpustenie, Amadeus. Včera sa vám musel naskytnúť na mňa nepríjemný pohľad. Ľutujem, že ste to zistili práve vy, taký čestný a dobrý mladík. Máte plné právo ma odsudzovať.“
,,Lucía, ak by sa toho navalilo na mňa toľko, čo na vás, iste by som konal ešte horšie. Nemám vám čo odpúšťať a v žiadnom prípade vás nechcem odsudzovať. Držím vám palce a dúfam, že sa vám podarí nad vašim alkoholizmom zvíťaziť.“
,,Vďaka.“ usmiala sa. ,,Chceli ste sa so mnou zhovárať?“
,,Áno.“ povedal a usadil obe v kreslách prázdnej vyhliadkovej paluby. ,,Máte tu niekde svoj vozík?“
,,Áno.“ riekla a odbehla k služobnému výťahu, aby pritiahla vozík bližšie. ,,Len neviem, načo ho potrebujete.“
,,To presne neviem ani ja.“ vzdychol Amadeus. ,,Je presne v takom stave, ako bol včera počas vraždy a tesne pred ňou?“
,,Áno.“ prikývla ona.
Amadeus vstal a sklonil sa k nemu. Odhrnul záves, ktorý zakrýval jeho vnútro. Bol tam veľký priestor na smetí, ktoré chyžné i kajút vynášali, poličky na čistiace saponáty, handry, špongie a podobne.
,,Vy nosíte handry na prah vždy hore, nemám pravdu?“ opýtal sa Amadeus Lucíe. I teraz boli handry tam.
,,Áno, handry využívam najčastejšie, preto ich mám hore, aby som ich nemusela stále vyberať.“
,,Povedzte, Lucía, včera, keď ste boli v sektore delta, že z vozíka nevyberali nič?“
,,Nie, používala som iba handru. Možno by prišiel čas aj na saponát, ak by sa nestala vražda.“
,,A... Je to trošku indiskrétna otázka, no ide tu o vraždu, tak mi, prosím, odpovedzte. A pravdivo. Predtým, než ste vyšli s Máriou hore výťahom, ste šli na toaletu. Môžem sa spýtať, prečo?“
,,Och.“ vzdychla zahanbene a očervenela. ,,Prišlo mi akosi zle. Musela som si odskočiť. Na dámskych toaletách má i ženský personál svoje WC. Šla som sa... No... Dáviť.“
,,Amadeus, ale ako to súvisí s vraždou?“ nechápala Mária. ,,Veď slečna Artamanovová umrela až o niečo neskôr.“
,,Obávam sa, že jej vražda bola plánovaná minimálne polhodinku pred samotným útokom. Len tých pár minút a vrah vytvoril dokonalú vraždu, ktorá sa nedá odhaliť. Takýto komplikovaný prípad sme na hodine kriminalistiky na škole nikdy neriešili. Ani som o takom nečítal v žiadnej detektívke. Preto sa nazdávam, že ide o zločinca s vysokou inteligenciou.“
Chvíľu mlčali. Amadeus ešte raz skontroloval vozík. A všimol si... Nejakú poľnú fľašku. Ani nebola veľmi ukrytá.
,,Môžem sa vás spýtať, čo je v tej fľaške? Na saponát sa to neponáša.“ opýtal sa Amadeus, no podozrivú fľašu nechytil.
,,No... Je v nej vodka.“ priznala sa skormútene Lucía. ,,Ale v poslednom čase ju pijem zriedenú a...“
,,Nejde mi o to.“ pokrútil hlavou on. ,,Len by som chcel vedieť, či ste z nej pili predtým, než vám prišlo zle.“
,,Ale áno.“ riekla po krátkom zamyslení. ,,Áno, dala som si hlt.“
,,Dúfam, že nebudete mať námietky, no rád by som si ju požičal.“ povedal Amadeus, vybral z najspodnejšej police vozíka papierové vrecúško a fľašu zobral. ,,Obávam sa, že vám tam niekto pridal prípravok na vyvolanie zvracania.“
,,Čože?!“ začudovali sa naraz Mária aj Lucía.
,,Áno.“ prikývol on. ,,Myslím si, že niekto, samozrejme vrah, chcel, aby ste na tú toaletu šli. A zámer sa mu podaril. A vy ste sa stali, nevedomky, spoluúčastnou na vražde.“
Paluba sa začala napĺňať. Slnko už bolo vyššie a hostia si nočné úbory odložili do batožiny. Už ich nebudú potrebovať. Okolo šiestej pristanú na letisku a let ako vystrihnutý z hororu sa konečne skončí. Pod nimi sa už nerozprestieral širočizný oceán, ale konečne pobrežie Ameriky. Presnejšie – leteli nad ihličnanmi štátu Maine.
Dole prišli i Amadeus s Christianom. Amadeus potom, čo sa pozhováral s chyžnými, sa vrátil do kajuty. Umyl sa, obliekol. no ešte nemal príležitosť hovoriť s Christianom. Teraz mu rýchlo referoval svoje zistenia. Ale potichu. Vrah mohol mať uši všade.
,,Už presne viem, ako spáchal prvú vraždu. Preto nám až dosiaľ unikal. Mysleli sme si, že musel byť blízko pri nás, no to je omyl. A nemusel byť na mieste ani pri zabití slečny Artamanovovej.“
,,Ako to myslíš?“ nechápal Christian.
,,Nemám ešte poskladané všetky časti skladačky, no je to na dobrej ceste. Už len... Už len málo chýba do odhalenia. Fakt. Mám nádej rozlúštiť to ešte dnes. Dúfam, že sa mi to podarí do pristátia. Problémom je, že jedna vražda s druhou úzko súvisí. Nemôžem ich riešiť postupne, ale ako celok. A tak sa zamotávam.“
Zničene si sadol za stolík, ktorý si obľúbil. Tak veľmi rád by vedel, ako sa to vlastne stalo! Och, keby aspoň o kúsok postúpil! No je tu veľa nezrovnalostí. A najhoršie na tom bolo, že nemal ani len podozrivého. Stále mu niečo unikalo, stále, mal pocit, že vrah sa s ním hrá na schovávačku, je niekde tu, celkom blízko, možnože si ho ani nevšimol, no možnože sa s ním počas letu zhováral už mnohokrát...
Pri raňajkách sedel za jedným stolom s Christianom, Rebekou a slečnou Je’Taineovou. Počúval jej nekonečné reči a hrôzach vojny, no mal chuť odisť od stola. Veril jej čoraz menej a menej. Hoci jej slová vyzneli rovnako, ako spomienky veteránov, predsa len mal pocit, akoby vojnu poznala len z rozprávania.
Po raňajkách sa snažil premýšľať, no nedarilo sa mu to. Stále ho vyrušovali okolité faktory. Priam až zúril. No zlosť ho prešla, lebo nie všetky rušivé elementy boli nepríjemné.
Slečna Je’Taineová ich sprevádzala aj po raňajkách, no teraz sa zhovárala s lekárom Schlangeom. Christian si šiel zafajčiť. Rebeka nie, ona ráno nikdy nefajčila, až poobede, alebo večer. Ostala teda s Amadeom sama.
,,Tak.“ povedala. ,,Dnes sa náš spoločný let skončí. Pristaneme a naše cesty sa rozídu.“
,,Musia so rozísť?“ opýtal sa zamyslene. ,,Rád by som vás v Spojených štátoch občas navštívil. A ak by ste si vy dali tú námahu, vaša návšteva u mňa by ma nesmierne potešila. A iste by sa potešil aj Christian.“
Rebeka sa zasmiala.
,,Je vari s vami Christian zrastený? Nemusíte všetko podnikať s ním.“
,,Áno, iste, ale v Amerike nikoho iného nepoznám a...“
,,Poznáte mňa.“ šepkala. ,,Musím vám povedať, že som ešte nikdy nespoznala takého človeka, ako vy. Taký múdry, dobrý, neskúsený v zlom a tak krásne naivný. O každom si myslíte len to najlepšie.“
,,No, hm, rodičia mi vravia, že na to raz doplatím.“ povedal s úsmevom.
,,Myslím si, že je to dobrá vlastnosť.“ riekla mu. ,,Budem veľmi rada, ak ma navštívite aj bez Christiana. Moje dvere vám budú vždy otvorené. Môžeme spolu zájsť do kina, do divadla, alebo na večeru. V Štátoch sú tisíce možností, ako stráviť voľný čas. Muzikály ovládli celú Ameriku, či už vo filmovej, alebo hranej podobe. Je to úplne iná atmosféra, dívať sa na muzikál v nemeckom kine a v kine americkom.“
,,Rád vás budem sprevádzať.“ riekol Amadeus. Všetko naokolo prestalo exitovať. Díval sa do hlbokých, krásnych očí Rebeky a ich hĺbka ho udivovala. Boli ďaleko od priateľov i nepriateľov, ďaleko od sliedivých očí, nik si ich nevšímal. Rebeka rukou ukrytou v hodvábnej rukavici pohladila jeho tvár. A potom mu venovala letný, temer neciteľný bozk.
,,Och, Rebeka, nesprávame sa nevhodne?“ opýtal sa jej.
,,Odkedy je láska nevhodná vec?“ riekla prosto, ešte raz ho pohladila a usmiala sa na neho.
Amadeus ostal ohromený. Nikdy sa o neho žiadna dievčina nezaujímala. Alebo on sa nezaujímal o dievčatá? Jeho vonkajší zjav ich neodradil, no boli začudované z jeho povahy a najprv si mysleli, že je excentrický, napokon, že je blázon. Na súčasnú dobu bol až priveľmi úprimný naivný. A keď sa do niečoho pustil, nevšímal si nič, i keby sa ho snažila zbaliť samotná Marlene Dietrichová.
A teraz zaujal krásnu a bohatú slečnu, po ktorej by šaleli všetci jeho spolužiaci. A priťahovali ju najmä jeho slabosti. Prijímala ho takého, aký je. Od šťastia rástol. Videl sa v zrkadle, ktoré viselo na náprotivnej stene. Upravil si sako a sám seba videl v inom svetle. Sám sebe sa páčil. Jeho ego rástlo, až sa takmer nezmestilo do Kolosu. Jeho naivita sa menila v pýchu, v prvú pýchu, ktorá vo svojej jednocuchosti ani azda nemohla byť hriechom.
No uvedomil si, že sa musí sústrediť na vraždy. Na vraždy, na nič iné. Keď sa z fajčiarskeho salóna vrátil Christian, ospravedlnil sa a šiel do svojej kajuty. Tam bude môcť v pokoji premýšľať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár