„Si si istý?“ opýtal sa podozrievavo Amadeus.
„Stopercentne. Viem, mal som ti to povedať už skôr, no akosi som na to zabudol. Vraždu Emily mohol spáchať len niekto z nášho poschodia.“
„Teda ty, tvoji rodičia, pani Czernyková, alebo Helen.“
„Áno.“ prikývol on. „Pôvodne bolo na prvom poschodí šesť izieb, no otec izbičku pre slúžku prerobil na kúpeľňu, ktorá je spojená so spálňou a zriadil izby pre personál v podkroví.“
„Tak to poďme povedať Paulovi.“ rozhodol Amadeus a vyšli zo salónu do haly. Amadeus sa spýtal okoloidúceho sluhu Roberta:
„Prepáčte, Robert, kde je pán policajt?“
„Odišiel asi pred desiatimi minútami.“ ozrejmil mu to sluha. „Potrebuje súdny príkaz na prehliadku domu. Je si istý, že ak prehľadá dom, nájde stopy, ktoré mu pomôžu odhaliť vraha. Nechal tu len svojich dvoch kolegov. Jeden všetkých drží v jedálni. Nik nesmie ísť do svojej izby. Druhý stráži poschodie, aby tam iste nikto neprekĺzol a nezničil nejaký dôkaz.
„Hm, ten na to ide nejako tvrdo.“ riekol Christian, keď sluha odišiel.
„Tak poďme radšej aj my do jedálne, aby sme neboli do niečoho zapletení.“ navrhol Amadeus a šli medzi ostatných, ktorí boli hlavní podozriví.
Po príchode zistili, že v miestnosti je ťaživá atmosféra. Nikto sa s nikým nezhováral, nikto sa na nikoho ani len nepozrel. Každý bol zahĺbený o vlastných myšlienok. Každý si uvedomoval, že v tejto miestnosti je s nimi vrah, že možno ten, kto sedí priamo vedľa nich, má ruky pošpinené krvou jedného, alebo aj dvoch ľudí.
Všetci, okrem pani McDonaldovej. Tá ďalej neochvejne verila, že vraždila mŕtva. Po asi dvoch hodinách od príchodu Amadea, Christiana a Martina do ticha riekla:
„Naozaj nechápem, čo tu ešte ten policajt vyšetruje. Veď je to zjavné: Emily zomrela rukou Helen. A tá sa potom pomstila. Niet koho zavrieť. Vinníci sú mŕtvi.“
Amadeus si spolu s ostatnými nečujne vzdychol. Podišiel k policajtovi, ktorí podozrivých strážil a čosi mu šepol do ucha. Ten sa na chvíľu zamyslel, a potom prikývol. Amadeus sa obrátil na ostatných a povedal:
„Počúvajte ma: tí, ktorí spali v noci na druhom poschodí, alebo v podkroví, nech ostane tu. Zvyšok – teda pán a pani McDonaldovci, Martin a pani Czernyková nech sa presunú do salóna. Sú tu isté súvislosti, ktoré by som si rád preveril. Vopred ďakujem za ochotu.“
Tí, ktorých mená Amadeus povedal, boli začudovaní, no ochotne vstali zo stoličiek a šli do salóna. Amadeus ešte pokynul Christianovi, aby dával pozor na každé slovo, ktoré v jedálni začuje a odobral sa do salónu k tým, ktorý mali v osudný čas k Emily najbližšie.
Keď sa štvorica ľudí pousádzala, Amadeus sa postavil pred kozub, doprostred miestnosti a hovoril:
„Kým náš milý pán policajt vybavuje súdne povolenie na prehliadku – som si nepochybne istý ochotou sudcov zapodievať sa vraždami posledný deň v roku – zistil som si určité fakty. Jeden z nich mi odhalil tuto mladý pán Martin: fakt, že on zo svojej izby započuje každého, kto schádza alebo vychádza po schodoch, nakoľko prvý, nástupný stupeň vŕzga. Rovnako i parkety pod ním. Martin, keď si vchádzal do izby, boli už ostatní v dome vo svojich izbách? Hlavne tí, ktorí bývajú vyššie.“
„Moment.“ zamyslel sa on a zvraštil čelo. „Tuším... Tuším, že áno. Samozrejme, v ten večer som už vŕzganie nepočul, až nadránom si ma zobudil ty, tesne predtým, než sa našlo telo.“
„Hm.“ zamyslel sa Amadeus. „A bol si v izbe celú noc?“
„Tak je.“ prikývol Martin. „Vyšiel som až na ten hluk, čo si robil s pani Czernykovou a ostatnými.“
„Teda môžeme predpokladať, že podozriví z prvej vraždy sú len ľudia v tejto miestnosti, tí, ktorí spali na prvom poschodí. Ak by to bol niekto iní, Martin by jeho príchod i odchod počul.“ uzavrel to Amadeus. Tu mu do reči skočil Horace McDonald:
„Zabúdame však na jeden fakt: vraždu Emily mohla spáchať aj Helen. A tá tu s nami nie je, čo nie je možné, nakoľko je, chuderka, mŕtva.“
„Ja na to nezabúdam, pán McDonald.“ trpko sa usmial Amadeus. „Mám to na pamäti. Ak to urobila ona, môžeme sa sústrediť na druhú vraždu. No nemôžeme pošpiniť meno mŕtvej len preto, že sa nemôže brániť. Našou povinnosťou je vec úplne objasniť.“
Zrazu ktosi bez zaklopania vtrhol do miestnosti. Bol to Paul, ktorý položil na stôl pred pána McDonalda príkaz na prehliadku, ktorý bol podpísaný sudcom.
„Už sa nemusíte snažiť, Amadeus. Čoskoro zistím, kto je vrah.“ povedal sebaisto.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár