„Aj mi teba, Helen.“ vravela McDonaldová, keď ich Helen všetkých troch zovrela v náručí a viditeľne im odľahlo, keď ich konečne pustila.
„Á, nepredstaví nás niekto?“ usmiala sa, keď zočila Amadea a Christiana, ktorí rozpačito stáli troška ďalej.
„Hm, iste.“ podujal sa na to Martin. „Toto sú Amadeus a Christian, bývalí žiaci tety Andrei. A toto je Helen Lawgoodová, dlhoročná priateľka našej rodiny.“
Podali si ruky a Helen ich hneď začala spovedať.
„Christian, tak ako sa vám páči tu, v New Yersey?“
„No, hm, zdá sa mi čudné, že tu nemáte sneh.“ poznamenal on. „Keď sme odlietali z Frankfurtu, bolo ho toľko, že museli odpratávať dráhy na letisku.“
„Áno, áno, nestáva sa často, že by sme tu na Silvestra nemali všetko biele. Vonku je taký mráz, že ani snežiť nemôže. No verte mi, panáčik, zima môže byť akokoľvek drsná, oheň sa môže rozhorieť aj vtedy!“ riekla a vykúzlila odporný úškľabok, pričom odhalila tri zlaté zuby.
„No, idem sa radšej vybaliť.“ povedal Christian a utekal zo salónu, akoby ho čerti hnali. Za ním šiel aj Amadeus, ktorý takmer praskol od potlačovaného smiechu.
„Ha-ha-ha!“ rozosmial sa v hale. „Tá po tebe teda ide!“
„Bože, veď je to tá najodpornejšia ženská, akú poznám.“ vzdychol si on a pokrútil hlavou, s pohľadom upretým na dvere do salóna.
„Nerobte si starosti, ona sa takto správa k mnohým mladým mužom. Aj k mladému pánovi Martinovi, no jemu to zjavne imponuje.“ ozvalo sa za nimi, až obaja nadskočili. Obzreli sa a za nimi stála slúžka, ktorá im otvárala dvere.
„Prosím?“ nerozumel Christian, respektíve sa tváril, že nerozumie.
„Nič, nič, len aby ste sa nečudovali, keď sa mladý pán Martin bude pri hostine správať zvlášť milo k viacerým dámam.“ dodala.
Amadeus sa chcel čosi spýtať, no v tom do sály vošla pani McDonaldová a prikázala slúžke, aby zavolala na letisko, kde toľko Brownhillovci trčia.
„Lisa, zisti, či im nezrušili let, alebo či nebudú mať meškanie. Fakt neviem... Mali tu byť už dávno.“
„Pani, telefón nefunguje.“ povedala Lisa, keď priložila k uchu hluché slúchadlo.
„No to nám ešte chýbalo!“ vzdychla si pani a pozrela zničene kamsi hore. „No nič, hádam zajtra zoženiem ešte nejakého opravára. Nebesia, to bude Silvester!“
„Prosím, pani McDonaldová, ja a Christian by sme sa radi vybalili.“ požiadal ju Amadeus.
„Och, dobre. Lisa, odveď pánov hore a ukáž im ich izbu. Žiaľ, budete musieť spať v jednej izbe, ostatné máme obsadené. Oddýchnite si, upravte sa a potom zíďte dole. Predtým, než začne hostina na privítanie, sluha zacengá zvoncom.“
Slúžka Lisa odviedla oboch na druhé poschodie, kde mali izbu na konci chodby. Hoci museli byť na nej dvaja, predsa len sa nedala porovnať s izbou, ktorú Amadeus obýval doma, o tej, v ktorej spali v Kolose, ani nehovoriac.
Umyli sa, Christian si po ceste trocha zdriemol, obliekli si smokingy a zišli dole súčasne so zvonením zvonca.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár