Ani sama neviem. Niekedy krásny inokedy sa bojím žiť.
Bojím sa,že to nevydržím, nevydržím všetky tie pocity držať v sebe.
Že sa ako balón jediným pichnutým rozpadnem na drobné kúsky.
Neviem kde začať.
Myslela som,že bude stačiť keď mu poviem, že ho už nechcem vidieť.
Že utriem slzy,nahodím úsmev, pokúsim sa na ňho prestať myslieť...myslela som,že to všetko odíde tak ako odišiel on,že si budem aj ďalej kráčať tak ako doteraz s úsmevom na tvári....že život pôjde ďalej ako po každom sklamaní v niekom.
No ani náhodou...nič nieje tak ako som si to predstavovala znova ta moja fantázia...čím menej sa snažím na ňho myslieť tým viac musím.
Čím menej sa snažím plakať, tým častejšie cítim slzy na svojich lícach .
Čím viac sa snažím usmievať, tým častejšie sa ma ľudia pýtajú čo mi je.
Nakoniec...nezáleží na tom či som šťastná alebo smutná..
Ja budem stále milovať...
Chcem to späť
áno chcem ťa späť
chcem tvoju lásku
bolesť si vzala kúsok zo mňa
myslela som ,že stačí ak sa otočím a poviem zbohom
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár