Oplatí sa bojovať

Ten deň bol hrozný... predošlú noc vystrájali do noci.. komu by sa chcelo spať... lenže ráno bolo treba vstávať... dievča netušilo čo ju čaká... myslela, že to bude prebiehať ako ostatné súťaže... no ráno keď mali vstávať prišli problémy... boli dlho hore a tak nikto z nich nevládal vstať... celý tým polomŕtvi.. mala strach.. „Čo ak to dnes nedokážeme?“ No musela sa spamätať... všetci posadali do auta, ale bolo ich viac ako malo byť a tak musela sedieť na kolenách kamarátovi... neuvedomila si kde sa drží dverí a teda na otázku „Môžem zavrieť dvere?“ odpovedala rázne „Áno“ no v tej sekunde pocítila neuveriteľnú bolesť.. slzy sa jej natlačili do očí a ona si uvedomila, že má ruku privretú do auta.. ľavú ruku, na ktorej mala o hodinu dve držať pušku... až teraz poctila skutočný strach z neúspechu.. ruka ju neuveriteľne bolela.. pýtali sa jej či chce nastúpiť a ona si uvedomila, že sú to možno jediné majstrovstvá a že sa ich nevzdá a tak s ukrutnou bolesťou nastúpila do štvrtej zmeny 4.4.2004 na pozíciu číslo 4 s túžbou vyhrať nie len nad protivníkmi, ale hlavne nad bolesťou a sebou... ľahla si, na žinenku a vedela, že už nič jej nepomôže... ale to najhoršie ju ešte len čakalo.. ďalšie vyhŕknutie sĺz od bolesti.. nastalo keď položila pušku na svoju ranenú ruku... pri predstave, že toto ju čaká ešte asi 50x ju zamrazilo, ale musela to predsa dokázať.. musela prekonať seba aj ostatných... a tak sa zaprela a začala strieľať... v polovici zmeny to už boli strašné muky, ale stále bojovala, problém bo, že za slzy už nemohla mieriť a tak si vypýtala od trénera vreckovku.. bolo to prvý raz čo sa otočila a on uvidel ako plače... nemohol nič robiť.. chcela to takto... len jej podal vreckovku a povedal, že má 5 deviatok... a ona so sklamaním, že ostatné sú horšie sa snažila aspoň koniec zachrániť... a tak po dlhom utrpení konečne strelila poslednú ranu.. a postavila sa... zmorená bolesťou prijala pomocnú ruku a keď vystúpila hore na tribúnu k ostatným ten čo jej podal ruku ju nepustil.. POTRIASOL ňou.. a povedal „Gratulujem“ bol to ten muž čo zmenil jej pohľad na svet.. a on jej gratuloval.. „Ale k č..č..čomu?“ Vykoktala nakoniec.. „No predsa k víťazstvu, už ťa nikto nedoženie“ a vtedy si uvedomila, že mala 5 deviatok, ale ostatné neboli horšie... boli to desiatky.. ona vyhrala.. bolesť akoby sa razom stratila.. svet bol nádherný.. ona to dokázala.. už to nebol len sen.. bola to realita...nádherná realita....

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu