No po smrti prislo vzkriesenie..nový život

no objavila sa ona, tá, ktorá dokázala nemožné, zdvihnúť mi hlavu, nasmerovať môj pohľad do neba, utrieť mi slzy, zdvihnúť ma zo zeme keď ma niekto podkopol. no všetko to kásne a úžasné, čo trvalo asi pol roka sa zmenilo. milovala som tie vimbachárske dni, tie zimné večery keď ruky odmŕzali a my sme aj tak držali pevne v rukách víno. ktoré nás držalo pohromade, veď aj to kde sme sa zoznámili hovorí za všetko. pred muskátom (súdove víno tam predávajú). bolo to niečo znovu ako láska na prvý pohľad, ale zmenilo sa to na nočnú moru, a pri každej spomienke ma len bodalo v srdci. bola to moja milovaná Leona. pri každom jej objatí som sa cítila silnejšia a silnejšia, mala som pocit, že každý jej úsmev bol venovaný len pre mňa. a to víno, že sme pili len tak "aby reč nestála". no prišiel zlom. samozrejme ako tie nepravé priateľstvá rozdelí hlopik. rozdelilo nás môj a jej hlopík? nie ja myslím, že to čo nás rozdelilo bolo práve to víno. ona to vedela, že ja som nechodila tam kde jedna polovica mojich lások, pretože som nechcela pozeraž na to ako všetci chlastajú, a ničia samých seba. ja som prestala zo dňa na deň chlastať a bola som práve tou zlou. vybrala si víno, vodku, chlast. bála som sa toho ako sa rozdelíme, vždy keď bola príležitosť hovorili sme si neviem, čo všetko. aj keď zomrela Lea (málokto vie no nevadí). bola prvá osoba, za ktorou som šla a povedala jej všetko čo sa stalo, ale už vtedy sa ten jej vzťah ku mne zmenil. hneď po tom ako mi dala jasne najavo, že som pre ňu menej ako jej vodka. bol to niečo ako kopanec dostane človek od života. našla si hlopíka, alkoholik z levoče, aj keď jeden z mojich lások, no je to brutálny vzťah.
minule som sa na nich tak pozerala a ona spitá len tak sedela opretá oňho a nejaký neznámy chlapík X do nej hustil, a síce jej mozog bol ponorený v liehu, len tak si v ňom plával, pamätala si to nejakým zázrakom. a on ten jej hlop sedel držal ju okolo pliec v druhej ruke držal fľašku vodky a rehotal sa na tom čo hovorí tamten X, jasnéže bol skurený ako vždy. no niekoľko minút na to ona zaspala a jej hlopík poslušne nasledoval, skuril sa ešte viac dopil fľašku a zaspal.
ja a Leon sme spolu chodili na koncerty a ak sa to dá nazvať tak: užívali sme si každý druh zábavy. na koncertoch spoločné "pogovačky" to bolo niečo pre mňa. aj keď ani jedna triezva. no pomaly začali koncerty, ktoré sa nedali nazvať spoločnými a ona pila - následky nerátala. ja som sa prizerala - a nemo trpela. potom prišiel koncert, že davová psychóza - obidve zbožňujeme davovku. a mali sme ísť spolu, lenže ja nepijem - tu je pes zakopaný. vysrala sa na mňa a 5 minút pred tým ak som ju po dlhom hľadaní našla mi povedala, že nikde nejde. no dobre alkohol dela z lidi E!E, ale potom kde ju nenájdem? hore na koncerte pogovačka jak sa patrí s nejakým neznámym. a tak to pokračoval vždy...vždy...a vždy. už sme nemali spoločný koncert.
stali sme sa dvoma holkami, ktoré sa stretávajú na pár minút, ale rozdelia sa a jedna ide po vodku a druhá do krčmy zasadne ku čajíku.

hlavná príčina rozpadnutia sa vzťahu, aj keď toto nie je na osobné problémy a práve preto nebudem tu vypisovať, že kedy a ako mi vrazila dýku do chrbta, no je to o tom ako človeka zniči chlast, a zmení ho na ničo iné ako naozaj je...

tým, že sa rozdelí priateľstvo, ktoré bolo z obidvoch strán najlepším sa zmení len jedno: sila jednotlivca. a keď dokáže niečo ako alkohol, a podobné veci rozdeliť to priateľstvo tak to nebolo hlbokým citom a pravým priateľstvom, ale len to čo sa tak snažilo vyzerať... skončil sa život na pár mesiacov no objavili sa 3 anjelice

utrieť slzy zdvihnúť hlavu...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu