a potom zem zlahne
stuhne nárek človečí
razom múdrosť schabne
čo sa peklom odvíja
veď rozum je plán satana
azazela v nom
a city tie sa plahočia
len potmavým dňom
a oči nevidia

v šere a úskalí
v bláznovstve snov
v roztomilom klamstve
čo blúdi mnou
keď chcem mu uveriť
a stretnúť ďalšieho luhára
chcem žiť svetlom
no nazerá len z pohára

na dne liehu
na okne od slamy
vidíš svet hračkou
len dáke záhrady
a oltár
čo prídeme dnu
keď polné lalie
keď nám náhle odvitnú...

a si stastný
že svet sa zmenil
nieto srdca na zemi
že tam zhnije
vraj v podzemnou tuneli..
truhla je to kde to skončí
v hline márnej chuderi
obíjme ta pápeľ nočný
a tešíš sa v podzemí

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár