kde osud ako tichý spoločník čaká,
tam sa náš život začína.
Srdce tvoje tam bytím sa zachveje
a oči zazrú slepú krásu sveta.
Nový a jediný začiatok,
v diaľke času jeho koniec je.
Zrodí sa duša, myseľ, človek.
Z lona matky na vlastné nohy-spozná bolesť.
..bolesť srdca, na ktorú niet liek
Oľutuj život ak premárniť ho chceš,
no ak raz skočíš cez brány večnosti,
cez brány smrti nepoznanej, vrátiť sa už nesmieš.
Radosť a bolesť - dve milenky osudu tvojho.
on ti bolesť privedie a ona zvedie tvoje krásne chvíle do neznáma preč.
No navrátiš ich spať, ak zvládneš tiaž kríža svojho.
Na ťažkých reťaziach vláči nás čas
od počiatku až po zánik.
Na konci už len malá slza a cesta nevedno kam.
Nie je zmapovaná
len hrob je brána
a vrátnikom je smrť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
gothicpoethic
8. 2.febuára 2008 19:00
posledná báseň bola najkrajšia
Napíš svoj komentár