Ani neviem čo sem mám napísať, ale aby som vás nesklamala-keďže ste už začali čítať, niečo sem predsa len napíšem .
Tak dnes, keďže je už konečne ten vytúžený víkend na ktorý sa určite väčšina z nás tešila už od pondelka,na oddych v podobe dvoch nie až tak slnečných dní, ale predsa- je to lepšie ako potiť sa v neustálych horúčavách alebo naopak nemôcť vyjsť von, pretože vonku neustále prší a je zamračené...Mám pocit, že tento víkend(a to aj preto,že som si ráno pozrela počasie nás čaká zlatý stred!
Každý sa rozhodol využiť tieto dva dni odpočinku nejako inak-jedny sa už tešia do Trnavy na Cmora,niekto je zasa pozvaný na výstavy alebo vernisáže do Blavy,niekto sa ide tradične zabaviť so svojimi priateľmi do baru,divadla,kina...
Ja som sa rozhodla tiež využiť víkend po svojom,a rozhodla som sa časť z môjho programu venovať práve písaniu do blogu.
Ako prvé som sa rozhodla uverejniť jednu báseň,ktorú som napísala pred 2 rokmi.Je kratučká,ale ten kto nemá IQ alá Braňo Mojsej(a pod. teraz svojimi výrokmi známy ľudia)určite ju pochopí.Tak tu je:
Dnes znova premýšľam nad tým, čo bolo včera
budem nad tým rozmýšľať asi do večera.
Čo bude ale zajtra?
To isté?Alebo nie?
To ukáže ranné svitanie...
Chcem sa už konečne vzdať svojich myšlienok.
Chcem konečne žiť normálne.
Chcem nájsť to čo hľadá každý,nájsť svoj cieľ,svoje poslanie.
Musím uznať, že vtedy nebolo práve najlepšie obdobie môjho života,ale o tom MOŽNO potom.Patrí to k životu, takže... .
Dúfam že sa vám moja báseň páčila, a že to nečíta Braňo Mojsej ,a rovnako dúfam,že sem budete písať úprimne vaše názory a aj kritiku - veď nakoniec, z tej sa človek najviac učí...
Tak ja idem dotvoriť môj dnešný program,mimochodom,potešilo ma,že ste si prečítali Môj prvý članok.
Au revoir(orevuá)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.