Ako sme (prvý krát) stopovali do Kagoshimy!

Som v Japonsku na 4 mesiace, pričom už som pár dni za polovicou môjho pobytu. Boli nám nasľubované výlety každý voľný utorok, ale nejak tomu nebolo. Keďže tu nejak nezapadáme a hájime si svoje názory, hlavný boss nám zrušil aj posledné výlety, ktoré sme mali mať. Ale to je nepodstatné.

Autobus do Kagoshimy, vychádza tam aj späť okolo 20€ je to niečo cez 30 km. Nakoľko zarábame smiešne peniaze a radi by sme si predsa len niečo odniesli,nakúpili a vyhodiť každý týždeň majland za cestu plus jedno a ostatné veci sa nám zdalo dosť, napadlo mi stopovať plus ešte k tomu je to aj zábavné a dobrodružné.

Stále som mimo tohto dňa, sakra.

Vyrobili sme si tabuľky na stopovanie smerom do Kagoshimy a na cestu domov, ráno sme išli k letisku a povedali si, že to skúsime a keď to nevýjde tak buď sa vrátime, alebo si vezmeme bus.
Po 15tich minútach ako sme stáli pri prechode za nami došla z opačnej strany! (bože, koľká ochota chápete..) žena, že či potrebujeme ísť do Kagoshimy, že ona má smer tadiaľ so svojimi rodičmi a my sme boli celé bez seba, že sme za tak krátky čas niekoho našli a ešte tak ochotného, ktorý sa zbavil pohodlia a tlačil sa s nami vzadu v malom aute.
To sme boli dosť wau z toho a potom povedala, že idú na obed, že či pôjdeme s nimi, že chcú aby sme sa pridali. Cítili sme sa blbo, ale ešte viac blbé nám bolo odmietnúť to,takže sme prikývli a boli v nemom úžase.
Povedala, že nás vyhodia pri nákupnom centre, ktoré sme chceli.
Cestou ešte dokonca zastavili na diaľnici, aby nás mohli odfotiť so Sakurajimou.

Boli sme celé bez seba naozaj koľko ochoty sa v tých ľuďoch skrývalo.
Deň bol pre nás úžasný, boli sme nezávislé od hocikoho, mohli sme si robiť hocičo, ísť hocikam, boli sme voľné a v novom meste.

Ponakupovali sme a mali sme sa stretnúť s jedným týpkom z interpals.net, ktorý ale nejako meškal a mňa bolela hlava tak, že teda ideme skúsiť stop domov. (Týpek mi písal, že bude meškať, ale tak nemala som tam wifi.. možno nabudúce sa stretneme) Kráčali sme smerom k busovej stanici a preventíne držali vtipne tabuľku "Kagoshima airport" s tým, že možno sa na nás usmeje šťastie.

Zrazu sa k nám prihovoril týpek, že či hľadáme stop na letisko. Prehodil s nami pár viet odkiaľ sme a potom začal telefonovať. Vtipne sme si namýšľali, že by bola pecka keby nás odvezie.
Stále chodil popri nás a potom povedal, že sa má stretnúť s kamarátom a, že ten by nás mohol hodiť domov.
Boli sme znovu wow, nechápali sme z toľkej náhody,ochoty,šťastia.

No a ďalej. Jeho kamarát vyzeral mierne divne vraj bol architekt ale neviem. Každopádne nastúpili sme. A dobre, priznám sa keď kamoška začala stresovať, nebolo mi všetko jedno, pretože som začala podozrievať všetko čo sa dialo.

Zrazu zastavili, že si jeho kamoš niečo zabudol a začali robiť nejaké blbostičky vonku na skateboarde a, že nech to vyskúšame a tak... Keďže so už chcela mať túto neistú cestu za sebou, povedala som im, že sa ponáhľame a, že pochopíme ak nás nevezmú, že je to v poriadku, že si vezmeme bus.

Oni hneď nasadli do auta a pálili ku Kagoshimskému letisku, bolo mi divné prečo nás berú, pretože ani sa s nami až tak nerozprávali, žeby si chceli s niekym pokecať, ale tak preventíne sme sa dohadovali na nejakej karaoke párty, či večeri.

Nakoniec sme dorazili živé a zdravé. A Šťastné, spokojné sami so sebou, Nabudúce asi počkáme na odvoz kde bude žena, pre vlastný pokoj..ale toto bolo spontánne rozhodnutie a možno to bolo nezodpovedné, možno to bolo nebezpečné a ešte kadejaké ale teraz som happy, som celá bez seba aký úžasný deň sme prežili a dúfam, že tento týždeň ubehne rýchlo, pretože budem čerpať z tohto.



Možno ste si neprečítali to čo ste chceli, ale píšem to v takom zhone, buší mi v hlave a tak ďalej na blog budem hádzať aj článok /lepší / aj s fotkami tak keby náhodou niekto chce, môžem vám potom poslať link.

 Denník

19 0 0 0 1

Komentuj

10 komentov k blogu