citrónový tieň nehybne stál, a kopíroval jej krivky, a mierne zatočené konce vlasov, ktoré viali prichádzajúcim letným vánkom.
Kvapky citrónu sa kĺzali po zemi, a ich kyslú chuť bolo cítiť, i bez kvapky na jazyku.
Bili do očí, i keď ich nebolo vidno. Vyparili sa, následkami tepla, no ich duša tam ostala.
Citrónová kôra, sušila sa nad pecou, a jej vôňa sa šírila po dome.
Kúpala sa v obrovskom hrnci, toho v čo verila. Príchuť citrónu nechýbala. A pomaranč pridala tiež.
Pomarančovú kôru.
Pomiešala kúsky pomarančovej a citrónovej kôry, zamiešala a triedila.
Nemohla si pomôcť, ten pocit keď sa jej to preplietalo pomedzi prsti si zamilovala.
Za pár sekúnd.
A už sa odtiaľ neodtrhla.
Až keď všetko zmizlo, vôňa ušla do vzduchu, a chvíľku na to vyprchala .
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár