Ako som tak ležala vedľa neho, premietala som si v hlave svoje možnosti. Môžem sa na to celé vykašľať, môžem sa posunúť ďalej alebo dať citom voľný prechod. Neexistuje na svete väčší prúser ako keď sa namotáme pravdepodobne do niekoho kto za to/o to nestojí. A vlastne, čo ja viem? Keď komunikačný kanál neustále vypadáva, je naozaj ťažké odhadnúť čo sa deje na druhej strane linky. 

Vedela som však, že ho mám rada viac ako kamaráta. Ležali sme prepletení, cítila som jeho teplý dych na svojom krku. Vonku bolo teplo aj keď bola hlboká noc. Odhrnul mi vlasy na stranu a priložil pery na krk, viac však neurobil. Chápala som to, obaja sme sa báli nejako príliš rozdúchavať to napätie, ktoré bolo medzi nami. Hlavne nie teraz. Jemne ma hladkal po vlasoch, až som zaspávala. Toto bolo tak krutoprísne platonické spojenie, až som nechápala. Vedela som, že si musím držať odstup, lebo o pár dní/týždňov dostanem reality check jak sviňa.

B

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár