Skrátka a jasne, ide o to, že každý z nás ma nejaké nalinajkované očakávania, ktoré keď sa začnú vymykať kontrole, tak je automaticky pohroma na svete. Presne takto som sa cítila doteraz. Všetko v mojom živote šlo po vopred postavenej ceste, všetko sa hýbalo tam, kam som si vysnívala. Skvelý pocit. Ale aj napriek tomu všetkému som nebola dlhý čas šťastná. Aj keď som mala vzťah, vysnívanú školu, vysnívané známky, dostatok všetkého. A vždy som rozmýšľala nad tým prečo nie som šťastná. Odpoveď: Lebo som bola malá uhundraná kôpka nervov, ktorá nechcela ani o mm vybočiť z cesty, na ktorej bola. A všetky rozhodnutia som podriaďovala očakávaniam.
Paradoxne dostať sa na moju vysnívanú školu a prejsť všetkým, čím som prešla mi otvorilo oči. Hlavne skvelí ľudia, ktorých som tu spoznala mi otvorili oči. Že život nie je taký vážny, že si môžem robiť čo chcem, ísť kam chcem. Že je v poriadku, keď mám 24, som single a nikoho momentálne nechcem. Že je v poriadku, že sa chcem venovať sebe a kamarátom. Že je v poriadku, keď nemám potuchy kam smeruje môj život. A hlavne, že toto možno nie je to, čo budem robiť celý život.
A odvtedy sa cítim úplne uvoľnene. Nerozmýšľam nad budúcnosťou príliš dopredu. Robím, čo ma baví. Užívam si život. Snažím sa byť pokorná a vďačná. Samozrejme, aby sme predišli nejakým nejasnostiam, naďalej študujem, naďalej sa učím na skúšky... ničoho som sa nevzdala. Iba už nie som taká tá troska s nervami v háji. A to sa mi páči. Páči sa mi kto som.
Nikdy som sa necítila viac nažive ako teraz.
B
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
14. 1.januára 2018 13:44
ten predposledný odstavec je pekný, ale zaujala ma myšlienka ktoru ti teraz poviem. šťastie je pre teba stav, alebo pozitívna emócia, ktorú len cítiš. chápem, že človek nemôže otrocky rozmýšľať nad budúcnosťou, lenže niekedy(neber si to na seba, voľne rozprávam) človek síce nechá niečo bežať len tak... nerieši proste, berie to čo ide, neplánuje, proste ... žije... lenže ked príde do určitého veku, rozmýšľa ináč. pozri. ja mám 31 rokov. V mojom veku naozaj diametrálne ináč rozmýšľam, ako ked som mal 21, hoci aj na obdobie okolo dvadsiatky(kratko po maturite) si život pamätám a rozpamätám sa bez problémov na pocity a na riešenia situácii, ktoré som riešil ( bolo ich oproti dnešku totálne minimum) vieš sú veci, kedy je potrebné rozmýšľať nad budúcnosťou, pretože budúcnosť...obrazne ti poviem... teraz je 13.45 hod. budúcnosť je to, že čo budem robiť o druhej. je to síce krátky časový interval neporovnateľný s jedným rokom ale aj za 15 minut sa dá čosi spraviť. niekedy človeku sa tak zmení situácia ( ako mne, ) že som sa musel rozohdnúť behom jednej sekundy po telefonáte asi okolo pol desiatej večer... to ti hovorím realitu, a tá skutočnosť spôsobila, že som začal krásne zarábať. peniažky ako tak nebudem spomínať, ale jedná sa o to, že človek musí byť v strehu, a veci riešiť, mimochodom, viem čo chceš povedať, nemusíme všetko brať smrteľne vážne, ale pozor, pretože tá absencia človeka dobehne vtedy keď to nečakáš. napríklad niekto si nehľadá prácu, a nesnaží sa ani. dobre mu je doma, dobre mu je pozerať televízor, potom ísť kdesi von, potom neskoro večer prisť domov, zapnuť počitač, ale to nie je život... to mladí nechápu proste, že to je blbosť.... aj ja trávim čas za kompom, ale preto, lebo povaha mojej práce to dovoľuje.( aj keď nevyžaduje) ale je rozdiel niečo robiť súbežne, a niečo robiť tak, že zanedbávam to prvé podstatné. ale blog pekný.
2
@vreskot000 ďakujem za vážne super koment... a to som vlastne chcela povedať, že treba nájsť akýsi balans medzi tým neriešiť a riešiť príliš. Preto som napísala, že stále pracujem na tom aby som ukončila štúdium čo najlepšie, aby som si našla dobrú prácu po škole. Chodím do labu, proste stále sa snažím. Rozdiel je v tom, že keď to nedám na A tak nebudem plakať a šalieť resp keď si naplánujem niečo a nevyjde to podľa mojich predstáv, tak sa budem snažiť skôr z toho poučiť a niečo si z toho vziať než hundrať a trápiť sa dookola si to prehrávať a rozmýšľať čo som mohla urobiť lepšie atď. Je to minulosť, koniec...skončilo to a dôležité je ako sa k tomu postavím teraz. A píšeš veľmi múdro...jednoznačne nie som za pasívne "vezenie sa" s prúdom a očakávanie niečoho pre čo nepohneš ani prstom. To je hovadina. Ako hovoríš, treba byť v strehu, ale nie v neustálom strese z toho čo ak.
3
@vreskot000 A ešte jedna vec. Šťastie je relatívny pojem, lebo každý je šťastný inak a v iných situáciách. Vždy ma dokázali urobiť šťastnou také väčšie veci...a potom bolo obdobie kedy som sa pre nič nedokázala nadchnúť a nič ma netešilo viac než pár minút. Teraz sa snažím každý deň povedať si za čo som vďačná a čo ma potešilo. Úplné banality, ale mne osobne to dosť pomáha takto sa povzbudiť.
Napíš svoj komentár