"Kam ideme?"
"Uvidíš "
Autom sme išli po kľukatej ceste. Vedela som približne kam cesta vedie, ale nevedela som, prečo tam ideme. Vonku mrzlo, všade bol sneh. Cestou sme zazreli niekoľko srniek. Boli nádherné. Spásali zvyšky trávy blízko domov. Odrazu sme zabočili. To som už vedela, kam mierime. V dedinke na konci sveta bol malý lyžiarsky vlek. Keď som vystúpila, naskytol sa mi ten najkrajší pohľad. Obloha bola zasypaná tisíckami hviezd. Chvíľu som ani nedokázala prehovoriť. Odmalička ma fascinovali hviezdy. Pamätám, ako sme s ockom v noci pozerali na nebo a on mi ukazoval súhvezdia.
Bola to čarovná chvíľa. Iba som si ju užívala naplno. Na nič iné som nemyslela. Iba na naše šťastné úsmevy pod hviezdnatou oblohou. Takto si to chcem pamätať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
johnysheek
14. 2.febuára 2016 23:05
roman t.
Napíš svoj komentár