Paradox: Vždy, keď začnem mať pocit, že sa mi darí, príde rana, ktorá ma skolí na Zem. Prídem si ako chudák Sam Mendes v klipe Stitches. Len čo sa pozbieram s novou dávkou odhodlania, len čo sa opäť rozhodnem, že je prečo ísť ďalej, dostanem facku, aby mi nebolo do smiechu. Najhoršie však je, že nejako často dostávam facky od tých, ktorých milujem najviac. Tento rok mi vzal úžasného priateľa a človeka, ktorého som si neuveriteľne vážila, a ktorého som rešpektovala. Nedokážem ešte stále uveriť tomu, že tu nie je. Každým dňom viac a viac strácam svojho milého.... a čo je na tom najhoršie? Už nemám silu plakať, a ani bojovať. Už len čakám ako sa rozhodne, či spolu budeme alebo nie. A keď áno, ako sa mám k nemu ďalej správať? A ako sa bude on správať ku mne?
Mesiace a mesiace mávame čoraz viac vážnych rozhovorov a čoraz menej sa smejeme. Vidím to, odráža sa to všade. Vidím koľko plačem, vidím nové veci, čo som si kúpila - sú čierne, vidím smútok v mojich očiach, keď sa dívam do zrkadla.
Vidím mladú ženu - pod očami tmavé kruhy, bezduchý výraz, lesklé oči. Nanáša si na tvár mejkap, ten však bohužiaľ nedokáže zakryť bolesť, ktorú vidieť v hlbinách orieškovo-zelených očí. Prázdnota. Kráča ku skrini a vyberá jedno z mnoha čiernych tričiek. Vráti sa a ešte raz obtiahne oči čiernou ceruzkou. Taká bola, keď mala 16. Zdeprimovaná a opustená. Taká je, keď má 23. Všetky pocity sú však silnejšie, znásobené všetkým čo prežila. Zmení sa to niekedy? Prerastie niekedy chvíľkové šťastie do niečoho trvalejšieho? Bude niekedy skutočne šťastná? A bude to skôr, než stratí chuť žiť?
Neustále mám taký pocit, že všetko mi uteká. Že mi život prechádza pomedzi prsty a že plytvem vzácnymi chvíľami, vzácnymi ľuďmi. Že sa snažím všetko zničiť. Keď tu takto rozmýšľam, kedy som bola šťastná, skutočne šťastná, chce sa mi plakať. Chcela by som sa vrátiť naspäť do toho času a prežiť to ešte raz. A vychutnať si tie chvíle, keď bol život krásny a ja som mala pocit, že konečne všetko zapadá. Keď som si myslela, že aj zlá princezná môže mať svoj šťastný koniec.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
georg21
28. 12.decembra 2016 22:25
» www.martinus.sk/?uItem=92635...
3
nepadaj.. neupadaj... usmev..
zivot prinasa vrcholy aj pady.. avsak tak ako sa chce jemu.. je dolezite vzdy vstat a ist.. neodovzdavaj sa.. mas na to
zivot prinasa vrcholy aj pady.. avsak tak ako sa chce jemu.. je dolezite vzdy vstat a ist.. neodovzdavaj sa.. mas na to
4
podobný problém mam aj ja. mám tridsať, síce prácu ako takú mám, ale nie som šťastný. ťažko povedať, kde to štastie najdem... neviem sám.... nevieš poradiť?
5
@4 ja ešte študujem, síce to čo ma baví, ale aj tak neviem či dostanem prácu po akej túžim atď.... ťažko povedať. Poradiť neviem, keďže vidíš, že ani mne to nejako nejde.
6
tyjo beksi, keď nie je šťastný nie je to koniec predsa
držím palce aj všetko
držím palce aj všetko
Napíš svoj komentár