Je streda a ja som ráno vstala s opicou. Študentský život. Opäť som sa ráno zmýšľala nad životom, takže ak ste čakali niečo iné/hlboké, tak sklamem. Môj život je jeden veľký zmätok. Nie som nešťastná, skôr taká ble (súbor pocitov jemne povedané utlmených a zmiešaných). Želala by som si aby sa môj mozog aspoň občas vypínal a toľko nemudroval. Väčšinou takéto mudrovačky končia tak, že mám pocit akoby som stála v meniacom sa chaotickom priestore a nemala žiadny pevný bod. Čo je smutné. Nehovorím, že sa nehýbem, alebo že nič nerobím iba mám pocit, že sa nemám o čo oprieť, čoho sa chytiť. Viem, že to súvisí s mojou úzkosťou a možno si strategicky vytváram úzkostné situácie v mojej hlave, ale niekedy mám pocit, že nemôžem dýchať. Presne ako tie reklamy na tabletky proti bolesti, kde jeden človek stojí a všetko okolo je hlučné a nepriateľské, každý sa niekam ponáhľa....
Všetko ide nejako moc rýchlo na môj vkus. A ja som ešte stále neprišla na to, o čo tu ide. Mám strach, že zostanem sama. Mám strach, že som zmeškala kopu skvelých vecí, lebo som kysla v neperspektívnych vzťahoch. Odrazu mám pocit, že mi ušlo príliš veľa. Mám 24 a neviem čo robím.
@cos45 Ako presne to myslíš? Lebo ja keď sa pozriem z okna, tak vidím ako sa menia ročné obdobia, vidím ako si ľudia zariaďujú život, niekam sa hýbu a som z toho frustrovaná.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Tak lahko tomu neujdes.